Nov 282010
 

Drahí bratia a sestry! Stojíme na prahu nového liturgického roka. Nové obdobie je veľkým darom a novou príležitosťou pre každého z nás. Dôležité je, aký postoj k tejto hodnote zaujmeme. Adventné dni sa pre nás stávajú predovšetkým očakávaním veľkej nádeje a vykročením za ňou. V tomto zmysle si uvedomujeme, že všetky naše úbohosti, nerovnosti na našej životnej ceste, do ktorých sme upadli, nie sú pre nás totálnou beznádejou či bezvýchodiskovou situáciou. Je tu možnosť upriamiť náš životný smer a dosiahnuť cieľ, ktorý nám ponúka Boh. Sme totiž na ceste. Každý nový krok je šancou. Kto chce žiť plnohodnotne, vie, že je pozvaný k novej spolupráci: deň za dňom hľadať a spoznávať hodnoty, v ktorých môžeme – podľa Ježiša Krista – spoznávať príchod Božieho kráľovstva.
Na tejto ceste nám môže napomôcť pohľad na činnosť slovanských apoštolov a spolupatrónov Európy. Príležitosťou k tomu je blížiace sa jubileum v roku 2013. Udalosť veky rozhraničujúca, udalosť celého nášho národa: 1150 rokov od príchodu misionárov, vierozvestov – svätého Cyrila Konštantína a svätého Metoda – na naše územie. Ich pôsobením naši predkovia vstúpili do európskych dejín, do vtedajšieho sveta svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom, predovšetkým však etickými normami kresťanstva. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči.
Prostredníctvom písma a hlásania Božieho slova v rodnej reči spoznali rovnosť ľudí, národov i kultúr pred Pánom Bohom. Mohli chváliť Pána Boha svojím jazykom a prosiť milosti a pomoc svojimi slovami. Mohli počúvať Slovo od Boha „zoslané ako dar tento drahý, ktorý nám Boh z lásky daroval“ ako Slovo „živiace ľudské duše“ (Proglas) a mohli získavať „múdrosť Kristovu“ a nepatriť medzi národy „bez kníh“, medzi nevzdelané národy. Týmto činom solúnskych bratov sme sa zaradili medzi kultúrne národy Európy. Táto skutočnosť je dejinná, jedinečná a mnohovýznamová.
Blahej pamäti pápež Pavol VI. nám zásluhy svätých Cyrila a Metoda pripomína slovami: „Týčia sa ako stĺpy nenarušenej zdravej viery. Ako vzory potrebných čností. Ako dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto, ktorým je Cirkev. Aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s novým, a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku. Po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú. Tým budú pripomínať, že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o vojská a hmotné bohatstvo, ale o svornosť občanov. Opiera sa o rodinné čnosti a mravnú bezúhonnosť, o zachovanie práva a spravodlivosti; o úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému všetko podlieha, a všetko musí slúžiť na jeho slávu“ (podľa apoštolského listu Antiquae nobilitatis, 2. februára 1969).
Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že kresťanstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity. Potvrdzuje to skutočnosť, že Kristova Cirkev – aj v zložitých vývinových obdobiach – je živým organizmom, ktorý vo svojej pamäti vyznáva, udržiava a rozširuje významové hodnoty.
Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalého cyrilo-metodského hodnotového dedičstva, pôsobiaceho formatívne a pozitívne nielen v našich dejinách, ale aj v dejinách iných národov Európy. V duchovnom odkaze svätých Cyrila a Metoda, v „ich jedinečnej misijnej udalosti“ objavujeme pre seba „živú kontinuitu“ ich misie, a to vo viacerých oblastiach nášho duchovného, kultúrneho, spoločenského aj politického života.
Pravda, popri týchto verejných prejavoch úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi sa žiada odpovedať na výzvu Božieho služobníka pápeža Jána Pavla II. na to „lepšie poznanie“ misijnej práce solúnskych bratov a jeho aplikáciu na náš konkrétny život, na zmysel ich odkazu. Pri návšteve Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda roku 1981 hovoril o „náboženskom a kultúrnom dedičstve svätých vierozvestov“ a vyzval aj nás toto dedičstvo zveľaďovať a odovzdávať ďalším generáciám: „Zostávajte verní tomuto dedičstvu“ a dodal: „Poznávajme ho stále lepšie, do hĺbky vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život. Neprestajne žite podľa neho, buďte mu verní, ochraňujte a zvelebujte ho v istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.“ V tomto úprimnom hodnotení christianizačnej misie solúnskych bratov je aj dôvod, prečo pápež Ján Pavol II. vyhlásil roku 1980 svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a prečo v roku 1985 – v Jubilejnom roku sv. Metoda pri príležitosti tisícstého výročia jeho smrti – napísal osobitnú encykliku Slavorum apostoli (Apoštoli Slovanov).
Určite nám všetkým záleží na tom, aby sa naše spoločenstvo dostalo z ťažkých situácií či už na poli ekonomiky, politiky, kultúry, či bezpečnosti občanov, sociálnych istôt, zdravotníckej starostlivosti a vôbec každej oblasti verejného života. Všade sa volá po zodpovednom správaní, inými slovami po morálke. Cirkev chce napomôcť riešiť problémy, ktoré nás všetkých trápia. Cirkev chce vychovávať zdravé mladé pokolenie. Preto odmieta každý pokus o vnucovanie neprijateľného spôsobu výchovy, ktorá nevedie k zdravej a stabilnej rodine, ani nebuduje pevné charaktery a osobnosti. Cirkev poukazuje na pravé hodnoty, ako je ochrana života od jeho počatia až po jeho prirodzené skončenie. Upozorňuje na pravý zmysel ľudského života a jeho dôstojnosť. Náboženská sloboda – a v tom je zahrnutá aj sloboda svedomia –, je vždy meradlom vyspelosti demokracie. Spoločnosť nemôže nútiť človeka, aby konal proti svojmu ja – čiže svedomiu. Je to hrubá ujma na dôstojnosti človeka. Nedovoľme, aby sa pochybné hodnoty pod rúškom slobody a demokracie, zakorenili do nášho života.
Bratia a sestry, všetci, ktorí sa hlásime ku kresťanským hodnotám!
Uvažujme o svojom poslaní tu na zemi, v tejto spoločnosti, v našich rodinách, v ekonomickom a politickom živote a všade, kde sme, uvažujme o svojej úlohe chrániť dedičstvo otcov, ktorých svätí Cyril a Metod postavili na roveň ostatným európskym národom. Zveľaďujme toto dedičstvo všetci spolu, od najvyšších činiteľov národa až po najnižšie postavených, ale rovnocenných s tými najvyššími. Treba konečne pochopiť, že čo je autenticky kresťanské, je aj hlboko ľudské. To je cyrilo-metodské dedičstvo, ku ktorému sa hlásime! Naozaj máme im za čo ďakovať. Buďme im verní v našej vlasti, v našom čase aj v našom osobnom živote.
Cyrilo-metodská úcta je preto hodnota, ku ktorej by sme sa mali v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Veď „ak zanedbávame korene stromu, ako môžeme čakať úrodu od jeho koruny?“ – kladie aktuálne otázku v tomto duchu Svätý Otec Benedikt XVI.
Obdobie dvojročnej duchovnej prípravy pred rokom 2013 i samotný jubilejný rok, budú na Slovensku sprevádzať mnohé aktivity, ktoré začal už Rok kresťanskej kultúry v r. 2010 –, ako putovanie relikvií svätého Cyrila Konštantína po diecézach Slovenska, viaceré náboženské a kultúrne podujatia, a nádejame sa, že aj pastoračná návšteva najvyššieho pastiera Cirkvi – Svätého Otca. Predovšetkým však prijmime kresťanské hodnoty ako súčasť svojho každodenného života.
Na záver si môžeme položiť otázku: Aká bude naša budúcnosť? Odpovedzme si slovami encykliky, ktorá im je venovaná: „Hoci z ľudského hľadiska sa (budúcnosť) môže zdať plná hrozieb a neistoty, predsa ju s dôverou skladáme do tvojich rúk, nebeský Otec, a prosíme pritom o príhovor Matku tvojho Syna a Cirkvi, Matku tvojich apoštolov (…) Cyrila a Metoda, ktorí – silní vo viere, nádeji a láske –, hlásali našim otcom tvoju spásu a tvoj pokoj a svojou namáhavou duchovnou sejbou začali budovať civilizáciu lásky a nový poriadok, založený na tvojom svätom zákone a na pomoci tvojej milosti, ktorá na konci časov oživí všetko a všetkých v nebeskom Jeruzaleme. Amen“ (porov. encykliku Slavorum apostoli 32).

V duchu týchto slov Vás žehnajú katolícki biskupi Slovenska.