Feb 222012
 

popolecAko každý rok býva zvykom, ani tento rok to nie je inak. Zostáva nám už len 40 dní do Veľkonočnej vigílie, a tak je tu čas kedy by sme sa mali intenzívnejšie zamyslieť nad svojím životom.
V Cirkvi bývalo zvykom, že dnes biskupi prijímali hriešnikov do stavu verejnej penitencie. Na znak našej hriešnosti aj my dnes prijímame na čelo popolec. Tento privilegovaný stav 40-tich dní nám dáva dostatočný čas, aby sme sa zamysleli nad svojim životom a napravili to čo nie je v zhode s Evanjeliom.
Čítať ďalej »

Jan 182011
 
“Našli sme útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej” (Hebr 6, 18).

Aká je to nádej? Je to nádej, že jedného dňa sa budeme radovať z večného života v nebi zjednotení s Bohom a všetkými veriacimi. Túto jednotu môžeme zažiť vždy, keď sa stretávame na svätej omši, no je veľmi smutné, že kresťania prežili bolestné rozdelenia počas dejín Cirkvi. Dokonca aj dnes je Kristovo telo veľmi rozdelené.

Práve preto sa mnohé kresťanské cirkvi dohodli, že 18. – 25. január je Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov. Tento rok sa cirkvi rozhodli, že témou modlitieb a úvah bude jednota, ktorú prežívala Cirkev hneď po zoslaní Ducha Svätého: “Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách” (Sk 2, 42). A tak, keď začíname tento týždeň, rozmýšľajme, čo môžeme urobiť preto, aby sme sa modlili za hlbšiu jednotu medzi veriacimi.

Učenie apoštolov. Je vzácne vedieť, v čo a prečo veríme, pretože to prehlbuje našu vieru. Ak sa učíme, čo vyučuje Cirkev, môže nám to pomôcť pochopiť, čo Ježiš pre nás urobil a čo chce, aby sme urobili my pre neho. Rovnako nám to ukazuje, že toho, čo máme spoločné s ostatnými kresťanmi, je omnoho viac ako toho, čo nás rozdeľuje.

Bratské spoločenstvo. Je na tvojom pracovisku alebo medzi tvojimi susedmi niekto, s kým by si sa mohol stretnúť a zdieľať svoju vieru? Naša láska k Pánovi nás môže priviesť k ľuďom s tou istou láskou a ponúknuť nám príležitosti, aby sme sa mohli navzájom podporovať v Kristovi.

Lámanie chleba a modlitby. Aj keď nám rozdiely, ktoré medzi nami sú, môžu brániť, aby sme neboli spolu, môžeme “lámať chlieb” rôznymi spôsobmi. Môžeme spolu všetci pracovať na spoločných úlohách, napríklad služba chudobným alebo ochrana nenarodených. Rovnako sa môžeme modliť s ľuďmi inej denominácie – či už spontánne alebo v organizovanej modlitbovej službe. Modlitba s ostatnými kresťanmi je mocným spôsobom, aby sme obrábali novú pôdu a zmenili spôsob, akým sa na seba – a na iných z ostatných cirkví – pozeráme.

Tento týždeň je zvláštny čas, keď sa môžeme modliť za jednotu kresťanov. Ale to je iba začiatok. Môžeme sa stať prorokmi počas celého roka v očakávaní dňa, keď budeme všetci zjednotení v Ježišovi, našom spoločnom Pánovi a Spasiteľovi.

Pane Ježišu, všetka naša nádej je v tebe. Obmäkči naše srdcia a uzdrav naše zranenia, aby sme sa stali jedno so všetkými, ktorí ťa nasledujú.

Prevzaté z cssr.sk/slovo/

Feb 202010
 

1. čítanie – Kniha Deuteronómium 26,4-10

Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: “Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta a voviedol nás na toto miesto a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.” A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu.

2. čítanie – List Rimanom 10,8-13

Ale čo hovorí? “Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;” totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: “Ježiš je Pán!” a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: “Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.” Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

Evanjelium – Evanjelium podľa Lukáša 4,1-13

Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: “Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.” Ježiš mu odvetil: “Napísané je: “Nielen z chleba žije človek.” Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: “Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.” Ježiš mu povedal: “Je napísané: “Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.” Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: “Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: “Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,” a “vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.” Ježiš mu odvetil: “Je povedané: “Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.” Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho.

Zamyslenie

Bratia a sestry! V stredu sme začali štyridsať dňové pôstne obdobie, vieme že je to obdobie, kedy sa máme viac zriekať toho telesného a podporovať v sebe skôr duchovné hodnoty. A možno sa nám to trošku aj darí – v stredu sme sa zriekli mäsa, prišli sme aj na Krížovú cestu, horlivejšie sa zúčastňujeme sv. omší, sem – tam otvoríme aj Písmo… tak ako je napísané v evanjeliu sme “plný Ducha Svätého.” No ako sa hovorí “čert nikdy nespí,” keď sa nám darí v duchovnom živote, príde diabol a on si to overí, či to myslíme vážne.
Prvé pokušenie, ktorým diabol pokúšal Krista, je pokušenie moci, keď mu hovorí aby premenil kameň na chlieb. Neprišiel aj ku nám diabol na popolcovú stredu, možno v piatok a nehovoril nášmu oslabenému telu: “No veď tá troška, to sa ani neráta, veď to môžeš…” aká bola naša odpoveď? Veríme a odpovedáme s Kristom: “Nielen z chleba žije človek?” … Pri druhom pokušení dáva diabol Ježišovi zaujímavú ponuku – vládu nad všetkými kráľovstvami sveta. Koľkí z nás by takého diabla nechceli, ukázal by nám všetky kráľovstvá, všetok ich majetok, slávu… kto z nás by to odmietol? a iba za to, že sa mu pokloníme? Bolo by asi po všetkých starostiach keby sme vládli nad svetom. A či si to uvedomujeme, alebo nie, túto ponuku od diabla sme dostali, koľkokrát niečo v našom vnútri hovorilo: “Ale veď ty si lepší než on. Ty máš na viac. Čo ťa po ňom. A tá susedka, tá ti nesiaha ani po členky…” Koľkokrát chceme byť tými lepšími, tými dôležitejšími, koľkokrát sa správame povýšenecky voči iným? A či ten diabol vtedy nevyhral?…
A tretie pokušenie? Pokušenie, kedy chce diabol dôkaz božstva Ježiša Krista. Ak si Boh tak skoč, nič sa ti nestane… Podobne, ako to bolo v evanjeliu, kedy chce ľud znamenie od Krista nejaké uzdravenie, niečo čím dokáže, že je Boh. Diabol ohrozuje naše kresťanstvo. Aj nám hovorí: ” Načo ideš do kostola, veď toľkokrát si tam už bol a nič sa nedeje. A kde by si šiel, veď prší. Zapla si si už správy? Tú babku zrazilo auto a šla z kostola…” A už je po našom pôste a už je po našej účasti na sv. omši.  Nepokúšajme Boha a nehrajme s ním hru niečo – za niečo. Takto to nefunguje. Aké zbrane mal Ježiš proti diablovi, že nepodľahol? Povieme si, “veď je Boh, tak nemohol…” no inú zbraň mal, takú, ktorú má každý jeden z nás – Ježiš sa vrátil z Jordánu, teda je to čas po jeho krste, plný Ducha Svätého – žil naplno to, čo prijal. A myslím, že niektorí z nás majú aj sviatosť birmovania, prijali sme sviatosť zmierenia, Eucharistie… či nie sme lepšie vyzbrojený? A tak drahí bratia a sestry, skúsme v tomto 40 – dňovom pôste žiť naplno to, čo sme prijali. Možno sa nám to nepodarí úplne a dokonale, ale skúsme to zas znovu a znovu.
Ešte možno také štvrté pokušenie, aktuálne pre nás: ” A dal si si už pôstne predsavzatie?” Čo by povedal diabol?: “Nie? Nevadí, pôst už aj tak začal, tak možno o rok…” :-) My by sme mali odpovedať, že to čím skôr napravíme… Skúsme to zas znovu a znovu. Amen.

Feb 172010
 

Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc. Na začiatku Pôstneho obdobia nás Cirkev vyzýva na pokánie práve slovami Ježiša Krista:

„Kajajte sa a verte evanjeliu,“

Uveriť evanjeliu znamená vlastne prijať nebeské kráľovstvo. Pokánie je podmienkou toho, aby sme sa stali schopnými prijať Boha.

Čo máme robiť my? Pokánie začína tým, že uznávame svoju hriešnosť. To je prvý krok. Podobnú otázku sa pýtal aj sv. Lev Veľký a jeho odpoveď:

„Čo má teda, milovaní, robiť kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nie len striedmosťou v jedle, ale predovšetkým, že sa zbavujeme nerestí.“

Veriacim sa odporúča:

  1. Živšia a bohatšia účasť na liturgii Pôstneho obdobia a na kajúcich sláveniach.
  2. Prijať sviatosť zmierenia, aby sa s čistým srdcom mohli zúčastniť na veľkonočných tajomstvách.
  3. Účasť na pobožnostiach (napr. Krížová cesta), aby sa tak myseľ veriacich ľahšie priviedla k sláveniu Kristovho veľkonočného tajomstva.

ODPUSTKY

  • Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť. Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti nášho Pána Ježiša aspoň nejaký čas, napríklad štvrť hodiny.
  • Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu (viď nižšie), môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

    Modlitba k Ukrižovanému

    Dobrý a preláskavý Ježišu, pred tvojou tvárou padám na kolená
    a s celou vrúcnosťou duše ťa prosím a žiadam:
    Dobrotivo do môjho srdca vtlač city živej viery, nádeje a lásky,
    ako aj opravdivú ľútosť nad mojimi hriechmi,
    a pevné odhodlanie ich napraviť.

    Dobrý Ježišu, s veľkým dojatím a s bolesťou duše
    uvažujem a rozjímam o tvojich piatich ranách.
    Mám pred očami, čo o tebe do tvojich úst vložil prorok Dávid:
    „Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti“
    (Ž 22, 17).

Milovaný brata a sestry, prežime tento pôst v skutočnej obnove našich sŕdc a tak ho otvorme pre lásku k Ježišovi a našim bratom a sestrám.

Jan 302010
 
1. čítanie – Jeremiáš 1,4-5.17-19

Pán prehovoril ku mne takto:  “Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.”  “Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!  A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.  Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja – hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil.”

2. čítanie – 1. list Korinťanom 12,31 – 13,13

Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem. Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.  A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.  A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.  Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,  nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,  neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.  Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.  Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.  Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.  Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.  Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.  Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.  A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Evanjelium – Evanjelium podľa sv. Lukáša 4,21-30

A on im začal hovoriť: “Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.”  Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: “Vari to nie je Jozefov syn?”  On im vravel: “Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.”  A dodal: “Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.  Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.  A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.  A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.”  Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.  Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.  Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Zamyslenie

Bratia a sestry. Dnešné evanjelium nám ponúka taký rýchly spád. Najprv sa všetci tešia Ježišovým slovám, všetci kývali hlavou že súhlasia, určite, ako to aj sami povedali čakali podobné zázraky a podobné uzdravenia ako Pán Ježiš konal v Kafarnaume. Iste sa aj čudovali, že má takú moc, veď je to len obyčajný syn tesára Jozefa. Ježiš mal veľkú príležitosť nejakým zázrakom, alebo dôkazom získať svojich “rodákov” na svoju stranu, stačilo možno len jedno uzdravenie, ale Ježiš robí niečo iné – hovorí, že doma nikto nemôže byť prorok, povedal slová o uzdravení vdovy a Sýrčana, aj keď neboli židia a tu nastáva ten rýchly spád, kedy všetkých zachvátil hnev až natoľko, že chceli Ježiša zhodiť z vrchu. Asi by nám napadlo, že v podstate si za to Ježiš môže tak trošku sám, veď načo ich provokoval rečami?… -Ale čo tým Ježiš sleduje?- Príbeh chudobnej vdovy a Eliáša je zaujímavý. V tej dobe bol v krajine hlad, táto vdova mala posledný hrnček múky a Eliáš chcel od nej zamiesť cesto a prisľúbil jej, že ak to spraví dostane hrniec múky ktorá sa nikdy neminie a olej. Tiež veľká trúfalosť, hladuje žena a jej syn a Eliáš chce toto. Mohla Eliášovi povedať, nech jej napríklad ukáže ten hrniec a potom tak spraví. No ona sa spolieha na Eliášovo prisľúbenie a získava svoju odmenu.  Ďalší je príbeh Sýrčana Námana, je to bohatý človek, ktorý je však malomocný – šiel za Elizeom prosiť o uzdravenie, ale ten si ho ani nevšimol a povedal mu nech sa vykúpe v rieke Jordán. Úplne ho odmietol a tak sa Náman vracia domov, no uvedomí si, že už nemá nič stratiť a šiel sa vykúpať do rieky – nakoniec vyzdravel… Ježiš chcel dať svojim poslucháčom príklad týchto dvoch starozákonných postáv, že zázraky sa nerobia len tak, či je človek bohatý, alebo chudobný, či to je v rodnej krajine, alebo inde. Pán Ježiš im ako keby povedal, že viera, alebo dôvera je to, čo je potrebné pri zázraku a určite nie len pri ňom, ale v každom dni a v každej chvíli.

Človek dnešnej doby musí prosiť o tri božské čnosti -  vieru, nádej a lásku -  presne tak, ako to písal Pavol do Korintu, keď si aj my osvojíme tieto čnosti, tiež môžeme robiť zázraky pre druhých. Pre nás sú tiež adresované slová, ktoré hovoril Boh Jeremiášovi: Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja – hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil. On je s nami. V tomto dni, v tomto týždni… a tak skúsme jeden, dva zázraky spraviť aj my. V našich rodinách, v škole, na pracovisku – môže to byť pomoc, milý pohľad, úsmev, alebo doma pomôcť rodičom, súrodencom… možností je veľa, len nezabúdajme že máme konať s dôverou v Boha.

31. január je v cirkevnom kalendári spomienka na sv. Jána Bosca – zakladateľa rehole saleziánov, ktorý sa neúnavne venoval mládeži. Je to tiež patrón väzenskej farnosti v Sučanoch. Aj on určite vo svojom živote konal s veľkou dôverou v Boha a myslím, že dosiahol veľa. Pre nás to môže byť vzor, podľa ktorého máme konať. Na mladých nemôžeme zabudnúť ani v našich modlitbách.

A tak bratia a sestry posuňme sa zas o krôčik ďalej v našom živote. Vylepšime a zdokonaľme o trošku tento týždeň. Amen.

Jan 232010
 
1. čítanie – Nehemiáš 8,2-4.5-6.8-10

Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: “Amen, amen!”, pričom zdvíhal ruky. A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo. – Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: “Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!” Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Potom im povedal: “Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!”

2. čítanie – 1. list Korinťanom  12,12-30

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: “Nie som ruka, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: “Nie som oko, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: “Nepotrebujem ťa!” ani hlava nohám: “Nepotrebujem vás!” Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?

Evanjelium – Evanjelim podľa Lukáša 1,1-4;4,14-21

Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: ”Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.” Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: “Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.”

Zamyslenie

Bratia a sestry. Liturgické čítania nasledujúcej Tretej nedele v období cez rok nám ponúkajú recept na to, ako v živote nestrácať radosť a silu. Nepochybne každý z nás chce byť radostným, šťastným a silným, túto túžbu jednoducho všetci v sebe nosíme. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, koľko rozličných kníh, časopisov a reklám sa nám priam vnucuje s prísľubom dať nám zaručený recept na to, po čom túžime. To, čo nám môže priniesť radosť i silu do života, je láska k Božiemu slovu, ako to môžeme vidieť v liturgických čítaniach.V prvom čítaní z knihy Nehemiášovej, vidíme kňaza Ezdráša, ako číta z knihy zákona od skorého rána do poludnia a ľud ho počúva. Nadšenie muselo byť určite na obidvoch stranách, veď čítať nahlas celé dopoludnie je veľmi namáhavé. Žiadne mikrofóny, žiadne reproduktory, iba ľudský hlas. Ezdrášovo nadšenie za Božie slovo – Pánov zákon, vyjadrujú aj tieto slová: „Ezdráš velebil Pána, veľkého Boha. Ale obrovské nadšenie bolo aj na strane tých, čo počúvali. Veď aj vedieť sústredene počúvať si vyžaduje veľké úsilie. Písmo hovorí: „Všetci s napätím počúvali čítanie Zákona.“ Možno sa cítime zahanbení. Možno nás naše svedomie usvedčuje z toho, že nám niečo chýba: možno viac zápalu pre Božie slovo, viac lásky k slovu, väčšia túžba po načúvaní. Veď ako často berieme do rúk Sväté Písmo, ako často ho otvárame a koľko času mu venujeme? Ak cítime v tejto oblasti isté rezervy, potrebujeme nanovo uveriť slovám žalmu: Tvoje slová, Pane, sú duch a život. Tvoj zákon je dokonalý, osviežuje dušu, tvoje svedectvo je hodnoverné a dáva múdrosť maličkým. Tvoje rozhodnutia sú správne, potešujú srdce a tvoje prikázania jasné, osvecujú oči. Možno nie všetkému vo Svätom písme rozumieme. Veď aj o Ezdrášovi sa v čítaní vraví, že čítal všetkým, čo boli schopní rozumieť. A druhé čítanie z prvého listu apoštola Pavla Korinťanom nám vraví, že Boh rozdeľuje rozličné dary v cirkvi v rozličnej miere. Nie všetci sú apoštoli, nie všetci proroci, nie všetci majú dar uzdravovať, tak ako nie všetci majú dar vysvetľovať Pánov zákon. To ale nie je dôvod na smútok. Práve naopak. Len vďaka tomu, že každému z nás dal Boh iné dary, len vďaka tomu sme schopní uvedomiť si, že sa navzájom potrebujeme. Všetci sme totiž boli pokrstení v jednom Duchu, aby sme tvorili jedno telo. Božie Slovo je však slovo života pre každého. Niektoré jeho časti sú ľahšie pochopiteľné, iné menej a vyžadujú si hlbšie štúdium. Stále je to však Božie slovo, ktoré je silné a stále sa napĺňa, ako sa vyplnilo aj na Ježišovi, keď v nazaretskej synagóge prečítal stať z proroka Izaiáša, v ktorej prorok hovorí o mesiášovom poslaní. Ak môžem k tomu ešte niečo dodať, chcem zacitovať sv. Hieronyma, ktorý svojmu priateľovi, kňazovi Paulínovi, v jednom liste píše toto:

„Povedz mi, najmilší brat, či žiť obklopený týmito svätými knihami, meditovať nad nimi, nepoznať a netúžiť po ničom inom, či sa ti to nezdá, akoby sme mohli byť obyvateľmi nebeského kráľovstva už tu na zemi? Nech ťa vo Svätom Písme nezaráža jeho jednoduchosť, či inými slovami, nízka úroveň jeho reči. Ono, možno kvôli chybe prekladateľa alebo úmyselne, chce vyučovať s čo najväčšou ľahkosťou nevedomé publikum a konať tak, aby v jednej a tej istej vete, vzdelaný i nevzdelaný, videli odlišný význam. Nie som bezočivý a hlúpy, aby som povedal, že ja už poznám do hĺbky tieto veci a že zberám na zemi plody tých stromov, ktorých korene sú zasadené na nebesiach, ale vyznávam, že po tom túžim. Nie je tajomstvom, že o to usilujem. Odmietam byť tvojím učiteľom, ale sľubujem byť tvojím spoločníkom. Lebo ten, kto prosí, dostane, kto klope, tomu otvoria a kto hľadá, nájde. Učme sa teda tu na zemi týmto veciam, lebo ich poznanie pretrvá s nami na nebesiach.“ Amen.

Zamyslenie pripravil Marek Durlák, kňaz Prešovskej archieparchie, ktorý študuje patristiku na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum, pre potreby Vatikánskeho rozhlasu.

Jan 162010
 
1. čítanie – Kniha proroka Izaiáša (Iz 62,1-5)

Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako žiara jeho právo a jeho spása nevzblčí sťa fakľa. Národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu; i budeš sa volať novým menom, ktoré ti určia Pánove ústa. Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha. Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu Vydatá, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela. Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh.

2. čítanie – Prvý list Korinťanom (1Kor 12,4-11)

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

Evanjelium podľa Jána (Jn 2,1-11)

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: “Nemajú vína.” Ježiš jej odpovedal: “Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.” Jeho matka povedala obsluhujúcim: “Urobte všetko, čo vám povie!” Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: “Naplňte nádoby vodou!” A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: “Teraz načrite a zaneste starejšiemu!” A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: “Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.” Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Zamyslenie

Bratia a sestry. Minulou nedeľou sme začali obdobie cez rok, kedy si už postupne pripomíname udalosti zo života Ježiša Krista – celý týždeň sme moli počuť o nejakých zázrakoch a dnešná nedeľa nám práve ukazuje prvý zázrak a to premenenie vína. Je to veľmi dôležitý a významný medzník pre vieru jeho učeníkov. Možno si spomeniete na jedno tajomstvo z ruženca – ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. V spojitosti s druhým čítaním o daroch, mi napadá, aké sú Ježišove dary – Ježiš cez Boží zázrak vštepuje ľudsky vieru. Určite poznáme mnoho vysvetlení tohto evanjelia, aká situácia to musela byť pre svadobčanov, a ako t zas Pán Ježiš úžasne vyriešil. Samozrejme, ale možno zaujímavá je práve svojou jednoduchosťou Mária, tak ako na sviatok Bohorodičky povedala, že všetky tieto slová zachovávala v srdci a premýšľala o nich, dnes možno zaujme vetou “Urobte všetko, čo vám povie!” Mária dobre vedela, prečo sa s požiadavkou obrátila práve na svojho Syna, vedela, že on zmôže veľa a aj uspela. Podobne aj my, robme všetko čo nám povie, prostriedok, kde počúvať Boha je naša modlitba, kedy Bohu niečo hovoríme a on nám odpovedá. Skúsme sa s v tomto týždni s Bohom “porozprávať” možno aj o tých daroch, ktoré sme dostali, o tom ako ich využívame a ponúkame iným… Amen.

pozrite si klip k evanjeliu z Tlačovej kancelárie KBS

Jan 092010
 

1. čítanie – Izaiáš 42, 1-7

“Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.  Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas.  Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo.  Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy.”  “Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,  aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.”

2. čítanie – Skutky apoštolov 10, 34-38

Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: “Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu,  ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.  Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei;  ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.

Evanjelium – Evanjelium podľa Lukáša 3,15-16.21-22

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: “Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.  Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo,  zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: “Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.”

Zamyslenie

Bratia a sestry. Svätá Cirkev nám poukazuje na podobu sviatosti krstu už v Starom zákone, napr. Noemov koráb, kedy sa skrze vodu zachránili niekoľkí, ďalej to môže byť prechod cez Červené more, alebo prechod cez Jordán. Všetky tieto predobrazy sa napĺňajú v Novom zákone cez Ježiša Krista (KKC). Kristus nemusel prijať krst, on nebol tým ktorý sa chce očistiť, alebo si získať nebo… Kristus sa svojim krstom skutočne priblížil k človeku a dal mu príklad, spravil len to, čo je spravodlivé a to učil iných. Asi všetci čo sme tu sme pokrstení, naši rodičia pokračovali v tradícií Cirkvi a nechali nás pokrstiť, tým nás pripojili ku Kristovmu telu, stali sme sa členmi svätej Cirkvi a môžeme prijímať ďalšie sviatosti. Ale čo všetko to pre nás znamená? Veď pozrime pre koľkých to krstom, alebo prvým svätým prijímaním končí. Krst by pre každého jedného z nás mal znamenať začiatok niečoho nového, niečoho veľkého. Možno sa skúsme zamyslieť v tomto týždni, či žijeme sviatosť krstu každý deň v našom živote, či naozaj sme očistení a spočinul by aj na nás Duch Svätý?… Prosme, aby sme sa nie len kresťanmi volali, ale aj aby sme to skutkami dokázali. Amen.

Jan 022010
 

1. čítanie – Kniha Sirachovca 24,1-2.12-16

Múdrosť sama sa vychvaľuje, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu.  Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.  Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil – lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku – a riekol mi: “V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!”  Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.  Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.  V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok.

2. čítanie – List Efezanom  1,3-6.15-18

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;  On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.  Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým,  neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách.  Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali.  Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.

Evanjelium -Ján 1,1-18

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.  Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.  Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.  A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.  Ján o ňom vydal svedectvo a volal: “Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.”  Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.  Lebo ak  zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.  Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.


Zamyslenie

Na začiatok, jedna otázka: Ako chválime, alebo ako zvelebujeme Boha? Zaslúži si vôbec to narodené Dieťa nejakú pozornosť?  Pavol píše: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.Možno povedať, že samotný Boh nás požehnal Kristom, keď nám ho daroval. Dnešné evanjelium nám ukazuje, že už  Starý zákon poznal tému Božieho Slova, alebo Slova Múdrosti – v Knihe prísloví čítame: Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril odpradávna čokoľvek (Prísl.8,22) Toto Slovo bolo poslané na svet a pre svet skrze Svetlo, ktoré osvecuje všetko. Izrael očakával niekoho veľkého, kto ich konečne vyslobodí a zaručí im prvenstvo, no Ježiša takto nechápali – tí však, ktorí ho prijali mali veľkú výsadu – stali sa Božími deťmi. Jedným, z ktorých poukazovali na svetlo bol Ján Krstiteľ, ktorý dostal veľké milosti – dostal silu hlásať Krista, samotný Ježiš sa mu dal pokrstiť a nakoniec zomrel mučeníckou smrťou. Tak ako aj my, možno si to ani neuvedomujeme, ale tiež dostávame milosť za milosťou, ktorá prišla skrze Ježiša. Vrátim sa na začiatok: Ako zvelebujeme Boha? Odkaz dnešných čítaní je vďaka za Slovo, ktoré prišlo v narodenom Kristovi. Možno si poviete, keby sa tak trošku zmenila tá predposledná veta evanjelia, keby tak naozaj sme mohli Boha vidieť, asi by sme všetci verili a Kristus by vyhral, získal by čo chce, aj tých čo veria, aj tých čo neveria, možno by všetkých zjednotil… no nevysvetľujme si slovo “viera” ako niečo, čo je založené na faktoch. Naša viera je o spoľahnutí sa na Slovo. Preto bratia a sestry, nájdime si v tomto týždni, možno mesiaci, roku špeciálne čas na Slovo – na sväté Písmo, kedy Boh prehovára ku nám, zjavuje nám seba samého, posilňuje našu vieru a našou vďakou nech je naozaj, ako píše Pavol, zvelebovanie Boha v každodenných maličkostiach. Amen.

Dec 262009
 

1.čítanie – Sir 3,3-7.14-16; 1 Sam 1,20-22.24-28

A kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: “Od Pána som ho vyprosila.” A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: “Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy.”  Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly.  Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.  I povedala: “Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi.  O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom. Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť. Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku. Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije, ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

2. čítanie – Kol 3,12-21;1 Jn 3,1-2.21-24

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

Evanjelium – Lk 2,41-52

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: “Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!” On im odpovedal: “Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?” Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

Zamyslenie

Po mnohých významných sviatkoch – Narodenie Pána, sviatok sv. Štefana, nám dnes  Cirkev dáva do popredia sv. Rodinu – Ježiša, Máriu a Jozefa ako vzor každej kresťanskej rodiny. Možno sa v túto chvíľu na tú našu rodinu pozeráme tak pozitívne – všetci sme boli spolu, pekné úsmevy, pokoj, láska…no táto idilka by tu nemala byť len na Vianoce. Všetky dnešné čítania nám hovoria niečo o rodinných vzťahoch – prvé hovorí o Anne, jej prosbe o dieťa a jeho odovzdaní Bohu, druhé poukazuje, že my všetci sme Božie deti a patríme v prvom rade Bohu a vrcholí to evanjeliom. Možno si poviete, že samotný Ježiš je dnes “nejaký iný” – Ježiš sa stratil, rodičia si to ani nevšimli, až po troch dňoch ho našli, potom ako keby Ježiš nahnevane hovorí, že prečo ste ma hľadali… a toto má byť nejaký vzor? Toto nie, vnímajme skôr podstatu evanjelia, ktorou je veľká zodpovednosť Márie a Jozefa, obaja museli cítiť veľký strach, keď Mária hovorila, že ho hľadali s bolesťou. Skúsme si to porovnať s dnešnými rodinami – koľko rodín sa zodpovedne starajú o svoje deti, možno nie v takejto veci, ale v každodenných maličkostiach. Zaujímavé je, že Ježiš im nepovie, že no dobre, prepáčte, ale on im hovorí čosi úplne odlišné: Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?” Dvanásťročný Ježiš, prvý krát povedal, že je Syn, ale nie Jozefa – poukazuje na Nebeského Otca. Evanjelista pokračuje, že nepochopili tieto jeho slová, vrátili sa domov a Ježiš im bol poslušný. Koniec. No pre Máriu nie. Mária pokračuje a vracia sa späť k slovám Simeona – keby sme čítali celé evanjelium, dozvieme sa, že práve Simeon povedal o Kristovi, že on je spása národov a taktiež sa tomu Jozef a Mária čudovali. Mária možno nechápala, čo sa všetko deje, ale je dôležité, že všetky tieto slová uchovávala vo svojom srdci. A práve toto je vzor pre každú jednu rodinu: možno že ani nechápeme čo sa to všetko v tej našej rodine deje – aj dobré aj zlé, ale Boh má s každým svoj plán, plán nám nejasný, ktorý ale máme mať vo svojom srdci, aby sme nad ním neustále premýšľali a nakoniec ho aj naplnili svojim životom. Každý jeden by mal načúvať Božej vôli – čo od neho chce Boh v rodine. A tak bratia a sestry, žime odkaz betlehemského Dieťa a odkaz sv. Rodiny aj vo svojich rodinách. Amen.