Aug 042011
 

Svätý Otec Benedikt XVI. prijal zrieknutie sa pastierskeho vedenia Spišskej diecézy, ktoré mu predložil Mons. František Tondra podľa normy kán. 401 §1 Kódexu kánonického práva, a menoval nového spišského biskupa, ktorým sa stal Mons. Štefan Sečka, doterajší pomocný biskup diecézy.

Mons. Štefan Sečka sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a ukončil ju v roku 1968. Po maturite v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi, pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.

6. júna 1976 bol v Bratislave vysvätený Mons. Júliusom Gabrišom za kňaza Spišskej diecézy. Po kňazskej vysviacke v rokoch 1976-1978 absolvoval základnú vojenskú službu. V októbri 1978 nastúpil za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplánom v Dolnom Kubíne. 1. marca 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Od roku 1980 pracoval v diecéznej Katechetickej komisii na príprave Katechizmu pre základné školy.

1. mája 1990 bol menovaný za vicerektora – ekonóma obnoveného Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde pôsobil až do roku 2002. Pracoval v Presbyterskej rade a Kolégiu konzultorov, v Diecéznej i Slovenskej liturgickej komisii. Okrem služby ekonóma Kňazského seminára prednášal pedagogiku a katechetiku. V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil titul Monsignor.

V rokoch 1995 – 1997 pokračoval v postgraduálnych štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline (PL), kde dosiahol licenciát teológie (ThLic). V rokoch 1997 – 2000 pokračoval v doktorandskom štúdiu, ktoré zavŕšil doktorátom teológie (ThDr.), a PhD, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Téma dizertačnej práce bola Starostlivosť Cirkvi o mládež – výchova k zrelej viere. (Náboženská skúsenosť stredoškolskej mládeže.)

V roku 2001 bol Mons. Sečka menovaný za garanta pre Pedagogiku a Katechetiku v Programe vzdelávania kňazov Spišskej diecézy.

Svätý Otec Ján Pavol II. menoval 28. júna 2002 Mons. Štefana Sečku za spišského pomocného biskupa s titulom cirkvi Sita. 27. júla 2002 bol konsekrovaný za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Hlavným konsekrátorom bol diecézny biskup Mons. František Tondra, spolukonsekrátormi boli: Mons. Józef Henryk Nowacki, apoštolský nuncius v SR, a Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
1.augusta 2002 bol menovaný za generálneho vikára.
V novembri 2002 bol KBS ustanovený za prezidenta Slovenskej katolíckej charity.
V roku 2003 bol menovaný KBS za predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v Slovenskej katolíckej charite, ako aj v Komisii pre klérus – Subkomisii pre permanentnú formáciu.
Od roku 2003 je odborným asistentom na Katedre katechetiky a pedagogiky na Katolíckej univerzite, Teologickej fakulte, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí.

4. augusta 2011 bol Svätým Otcom Benediktom XVI. vymenovaný za spišského diecézneho biskupa.

Jeho biskupským heslom je “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí)

Prevzaté z tkkbs.sk

FOTO

AUDIO

Aug 042011
 

Mons. Rudolf BalážSlovensko (3. augusta, RV) – Banská Bystrica, predovšetkým tamojší farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie a jeho okolie, sa dnes stalo miestom stretnutia obrovského množstva ľudí, medzi ktorými nechýbali najvýznamnejší predstavitelia náboženského, politického a spoločenského života našej krajiny, ako aj veriaci zo všetkých končín Slovenska. Všetci sa prišli rozlúčiť so vzácnym človekom, biskupom Banskobystrickej diecézy Mons. Rudolfom Balážom, ktorý zomrel v stredu, 27. júla, zaopatrený sviatosťami, vo svojej rezidencii. Pohrebná svätá omša sa začala dnes predpoludním o 10:00 hodine a jej hlavným celebrantom bol predseda KBS, Mons. Stanislav Zvolenský. Svoju homíliu začal slovami z Lukášovho evanjelia: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12, 44), takými výstižnými aj pre náhly a nečakaný odchod do večnosti Mons. Baláža, vo veku sedemdesiatich rokov:

„Keď najbližší spolupracovníci otca biskupa Rudolfa vstúpili do jeho bytu, našli na pracovnom stole knihu o príprave na večnosť a rozpracovaný príhovor o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej, lebo mal sláviť svätú omšu 30. júla v Krivej. Otec biskup Rudolf sa snažil byť ten blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde bdieť a očakávať jeho príchod (porov. Lk 12, 37). Posledné veci, ktorých sa dotkol pred skončením svojho života, sú pre nás tichým svedectvom, v ktorom sa nám z Božej ruky ponúka dobré posolstvo o tom, ako sa on pripravoval na stretnutie s Pánom.“

Mons. Zvolenský vo svojej homílii všetkým pripomenul dôležité medzníky zo života Mons. Baláža, všetko, čo utvoril svojou službou človeka, kňaza a biskupa. Ako uviedol, dnes môžeme povedať, že jeho činnosť, modlitba, duchovné stretnutia s Pánom a stretnutia s ľuďmi znamenali, že sa všetkými silami usiloval láskavo starať o svojich bratov a sestry, a tak sa pripravovať na konečné stretnutie s Bohom. Jedným z prvých pastoračných projektov zosnulého biskupa bolo obnovenie diecézneho kňazského seminára; počas 21 rokov svojej služby vysvätil okolo 200 nových kňazov; obnovil základné a stredné cirkevné školy v diecéze; bol zakladateľom prvého slovenského katolíckeho Rádia Lumen; stál za usporiadaním diecéznej synody, ktorú v septembri 2003 otvoril osobne blahoslavený pápež Ján Pavol II.; založil Diecézne pastoračné centrum v Banskej Bystrici; podporoval prítomnosť a pôsobenie mužských a ženských reholí na území diecézy; a vykonal množstvo ďalších prospešných vecí pre rozvoj života Katolíckej cirkvi na pôde, ktorá mu bola zverená.

„Na začiatku svojej biskupskej služby si zvolil heslo: Pravda vás vyslobodí (porov. Jn 8,32). Sú to slová Pána Ježiša, ktoré povedal, keď otvorene hovoril, že prišiel od Boha, že prináša pravdivé posolstvo (porov. Jn 8,26). A že opakom slobody je hriech. Vtedy povedal: Každý, kto pácha hriech, je otrok (Jn 8,34) a pridal: Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní (Jn 8,36). Aj my teraz si želáme, prosíme a dúfame, že pre otca biskupa Rudolfa nastáva opravdivé vyslobodenie v Pravde, ktorým je milosrdné prijatie do Božej náruče, aby sa naplnili slová: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky“ (Ž 89,2).

V závere svätej omše odzneli svedectvá a slová úcty zo strany predstaviteľov cirkevného, politického a spoločenského života, z ktorých bolo cítiť, že Mons. Baláža vnímali ako zásadového, no chápavého a láskavého človeka. Telo zosnulého bolo o 16:00 uložené do hrobu na cintoríne v jeho rodisku v Nevoľnom.

Prevzaté z tkkbs.sk

K správe sú pridané aj fotografie

Feb 032011
 

Apoštolský nuncius na návšteve v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch

V sobotu 29.januára sa konala v personálnej farnosti sv. Jána Bosca vo väznici pre mladistvých odpustová slávnosť. Sv. omšu celebroval apoštolský nuncius J.E. Mons. Mario Giordana a koncelebrovali ordinár OS a OZ SR J.E. Mons. František Rábek, väzenský kaplán ústavu –          Juraj Malý SDB, provinciál Saleziánov don Bosca – don Karol Maník SDB, väzenský vikár – Mons. Bartolomej Juhás SDB, spolu s kňazmi ordinariátu i martinského dekanátu. Po svätej omši nasledovala divadelná hra „Bartolomej,“ ktorú nacvičili mladiství odsúdení pod vedením väzenského kaplána za pomoci pedagógov ústavu a dobrovoľníka Katolíckej väzenskej dobrovoľnej služby Michala Mesjara. Nasledovali príhovory vzácnych hostí – generálneho riaditeľa ZVJS Mgr. Róberta Mudrončeka, riaditeľa TV Lux Ing. Dáriusa Antona Hatoka, ktorý v rámci projektu „Svetlo do každej cely… svetlo pre každú uväznenú dušu“ odovzdali vedeniu ústavu satelitný prijímač, riaditeľky ústavu PaedDr. Jarmily Čavarovej ako i apoštolského nuncia a ordinára OS a OZ SR.

Pre odsúdených to bol určite veľký deň, kedy mali možnosť prezentovať svoje úsilie a námahu pri nácvikoch divadla  a ukázať, že aj v nich je veľa dobra, ktoré mohli objaviť aj vďaka duchovnej službe vo väzniciach. Je to tiež pre nich možnosť, ako pokračovať  na ceste dobra a lásky s Bohom a vrátiť sa na slobodu nie len do rodinného spoločenstva, ale i do spoločenstva Cirkvi.




TKKBS: http://www.tkkbs.sk/
foto: http://foto.tkkbs.sk/

Jan 182010
 

V posledných dňoch polarizuje našu spoločnosť vyhlásenie exkomunikácie troch kňazov a jedného diakona Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Títo kňazi – Stanislav Cigánek, Martin Chlebek a Martin Jarabica ako aj diakon Peter Mazúr – spadajú pod právomoc svojho diecézneho biskupa. Preto v tomto prípade rozhodovali ako ich priami nadriadení dvaja arcibiskupi, bratislavský a trnavský. Obaja konali v rámci svojich kompetencií tak, ako im to nariaďuje Kódex kánonického práva. Nemožno teda ich rozhodnutie spochybniť.

Konferencia vyšších rehoľných predstavených verejne vyjadruje svoju plnú podporu Mons. Stanislavovi Zvolenskému, ako aj Mons. Róbertovi Bezákovi, ktorí troch kňazov a jedného diakona upozornili na ich pomýlené názory a udelili im aj patričný cirkevný trest, ktorý má napomôcť ich návratu.

Spomenutí kňazi a diakon si zmenili mená a stali sa z nich bratia Michal, Bernard, Václav a Charbel. V priebehu niekoľkých dní „pocítili“ povolanie k zasvätenému životu a ako sami tvrdia, založili si aj vlastné rehoľné spoločenstvo, ktoré údajne priamo spadá do kompetencie pápeža. Nezastavili sa však len pri tom. Vo svojich výzvach o vyznanie viery a zrieknutie sa bludov pokračujú a adresujú ich profesorom na teologických fakultách a tiež všetkým rehoľným predstaveným. Hrubo a nepodložene napádajú členov rôznych rehoľných spoločenstiev na Slovensku a obviňujú ich z nevernosti duchu zakladateľa a mnohých iných neoverených faktov. Rehoľný a zasvätený život tak dehonestujú na úroveň rozkladu Cirkvi.

Konferencia vyšších rehoľných predstavených v mene všetkých svojich členov, provinciálnych predstavených mužských reholí na Slovensku, prehlasuje, že túto ich výzvu na vyznanie viery a zrieknutie sa bludov neberie ako hodnovernú a verejne sa od nej dištancuje.

TK KBS informoval Karol Maník

Jan 162010
 
1. čítanie – Kniha proroka Izaiáša (Iz 62,1-5)

Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako žiara jeho právo a jeho spása nevzblčí sťa fakľa. Národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu; i budeš sa volať novým menom, ktoré ti určia Pánove ústa. Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha. Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu Vydatá, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela. Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh.

2. čítanie – Prvý list Korinťanom (1Kor 12,4-11)

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

Evanjelium podľa Jána (Jn 2,1-11)

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: “Nemajú vína.” Ježiš jej odpovedal: “Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.” Jeho matka povedala obsluhujúcim: “Urobte všetko, čo vám povie!” Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: “Naplňte nádoby vodou!” A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: “Teraz načrite a zaneste starejšiemu!” A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: “Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.” Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Zamyslenie

Bratia a sestry. Minulou nedeľou sme začali obdobie cez rok, kedy si už postupne pripomíname udalosti zo života Ježiša Krista – celý týždeň sme moli počuť o nejakých zázrakoch a dnešná nedeľa nám práve ukazuje prvý zázrak a to premenenie vína. Je to veľmi dôležitý a významný medzník pre vieru jeho učeníkov. Možno si spomeniete na jedno tajomstvo z ruženca – ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. V spojitosti s druhým čítaním o daroch, mi napadá, aké sú Ježišove dary – Ježiš cez Boží zázrak vštepuje ľudsky vieru. Určite poznáme mnoho vysvetlení tohto evanjelia, aká situácia to musela byť pre svadobčanov, a ako t zas Pán Ježiš úžasne vyriešil. Samozrejme, ale možno zaujímavá je práve svojou jednoduchosťou Mária, tak ako na sviatok Bohorodičky povedala, že všetky tieto slová zachovávala v srdci a premýšľala o nich, dnes možno zaujme vetou “Urobte všetko, čo vám povie!” Mária dobre vedela, prečo sa s požiadavkou obrátila práve na svojho Syna, vedela, že on zmôže veľa a aj uspela. Podobne aj my, robme všetko čo nám povie, prostriedok, kde počúvať Boha je naša modlitba, kedy Bohu niečo hovoríme a on nám odpovedá. Skúsme sa s v tomto týždni s Bohom “porozprávať” možno aj o tých daroch, ktoré sme dostali, o tom ako ich využívame a ponúkame iným… Amen.

pozrite si klip k evanjeliu z Tlačovej kancelárie KBS

Dec 052009
 

1.čítanie z knihy proroka Barucha – Bar 5,1–9

Vyzleč, Jeruzalem, rúcho smútku a nešťastia
a odej sa ozdobou Božej slávy naveky!
Obleč si plášť spravodlivosti Boha,
polož si na hlavu mitru slávy Večného!
Lebo Boh všetkému, čo je pod nebom,
ukáže tvoju žiaru.
Boh ti dá meno na večnosť:
Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.
Hor’ sa, Jeruzalem, zastaň si vysoko,
pohliadni k východu,
pozri si deti od západu slnka až na východ,
zhromaždené slovom Svätého,
tešiace sa, že Boh si na ne spomenul!
Odišli od teba peši, vedení nepriateľmi,
ale Boh ich k tebe privedie nesených
so slávou sťa kráľovské deti.
Pretože Boh rozkázal
znížiť každý vysoký vrch a večné kopce
a vyplniť trhliny na rovnú zem,
aby Izrael bezpečne kráčal na Božiu slávu.
Aj lesy, aj každý voňavý strom
zatieňovali na Boží rozkaz Izrael.
Veď Boh privedie Izrael
s rozkošou v žiare svojej slávy,
s milosrdenstvom a spravodlivosťou, ktorú vlastní.

2.čítanie z listu apoštola Pavla Filipanom – Flp 1,4–6. 8–11

Vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, 5za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Evanjelium podľa Lukáša – Lk 3,1–6

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
„Hlas volajúceho na púšti:
»Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!
Každá dolina sa vyplní
a každý vrch a kopec zníži.
Čo je krivé, bude priame,
a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
A každé telo uvidí Božiu spásu.«“

VIDEO: Evanjelium podľa Lukáša – Lk 3,1–6

Zamyslenie

Bratia a sestry, prežívame druhú adventnú nedeľu, kedy v prvom čítaní, počúvame o nejakej veľkej radosti – prorok Barúch píše, že: „Jeruzalem má odložiť rúcho smútku a obliecť si ozdobu slávy“ – vyvolený národ sa tešil z návratu zo zajatia, kedy majú možnosť žiť slobodne. Ich radosť je veľmi veľká – majú za sebou ťažkú cestu celou sýrskou púšťou a prichádzajú do svojej zeme, kde si ctili a prinášali obetu svojmu Bohu – skutočne spievali „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“ Ale nejde tu len o vyvedenie zo zajatia, ale o vyvedení z tmy hriechu na svetlo veleby, ako píše prorok: „A Boh povedie Izrael v radosti vo svetle svoje veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.“

Tento príbeh je odkazom aj dnes pre nás – výjsť na svetlo pravdy a očistiť sa od hriechu, aby, ako píše Pavol, sme boli čistí a bez hany pre Kristov deň. Pavol tu predkladá veľkú istotu, keď hovorí, že si je istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo ho aj dokončí až do dňa Ježiša Krista.

Každou úprimnou a úplnou svätou spoveďou vychádzame na svetlo pravdy a čakáme na Kristov príchod. Práve v tejto adventnej dobe – dobe očakávania na príchod.

No a čo to vlastne máme robiť?

V evanjeliu počujeme o Jánovi Krstiteľovi – pre nás známa osoba. Syn vtedajšieho kňaza Zachariáša a Anny. Žil na púšti a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Volal: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní atď…“ Aké miesto, akú cestu, aké chodníky to máme pripraviť? Bohu nejde o to, aby pri jeho príchode bolo všetko nachystané a upravené. Pripraviť máme cestu do nášho srdca, aby skutočne sme pochopili, že Boh Otec posiela svojho Syna – svojho jediného Syna. Práve tú cestu vyrovnávame úprimnou spoveďou. „Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec sa zníži“ – Naše srdce sa má vyplniť láskou k Bohu a človeku a všetko zlé, každý hnev, zloba, závisť, ohováranie… sa má znížiť. „Čo je krivé, bude priame a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.“ – Všetky naše cesty k Bohu kedy váhame a možno sa bránime majú byť priame, niet času na obkľuky a odbočky – cesta k Bohu je nám stále ponúknutá priamo, aj keď nik nehovorí, že to bude ľahká cesta. Jedine Lukáš pri opise týchto udalostí končí: „A každé telo uvidí Božiu spásu.“ – bratia a sestry, to je veľká nádej a veľká odmena pre nás, keď naozaj pôjdeme po tej priamej ceste k Bohu a Boh bude mať možnosť ísť po priamej ceste k nám do nášho srdca.

A tak skúsme tieto adventné dni, žiť podľa slov Jána Krstiteľa. Tiež nezabudnime na odporúčania otcov biskupov z pastierského listu – čítanie Božieho slova, modlitba, väčšia účasť na svätých omšiach, skutky milosrdenstva voči našim blížnym. Amen.

Nov 292009
 

Milí bratia a sestry!

Na začiatku nového liturgického roka vás pozdravujeme ako vaši duchovní pastieri a dávame vám niekoľko podnetov na duchovne kvalitnejšie prežitie adventu a celého začínajúceho sa cirkevného roka.

Advent nám pripomína obdobie očakávania Spasiteľa. Nádej na jeho príchod živil Boh v ľuďoch účinkovaním prorokov. Tak sme to počuli aj v dnešnom prvom čítaní z Knihy proroka Jeremiáša: „Blížia sa dni – hovorí Pán –, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu. … V tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi“ (Jer 33, 14-15). Oboznamovaním sa s tým, ako Boh v Starom zákone pripravoval príchod Spasiteľa, a s tým, ako vytrvalá nádej dávala mnohým silu prekonávať životné ťažkosti a snažiť sa o spravodlivý život, môžeme lepšie poznať veľkosť Božieho daru, ktorým je pre nás i pre celé ľudstvo Ježiš Kristus. Kresťanský advent nás však zameriava aj na očakávanie druhého, slávneho Kristovho príchodu na konci čias. Príde už nie ako bezmocné Dieťa, lež so svojou božskou mocou ako Sudca živých i mŕtvych, aby nastolil večné Božie kráľovstvo. V evanjeliu dnešnej Prvej adventnej nedele nás Ježiš naliehavo vyzýva: „Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21, 36).

V našom prostredí je však veľmi silný tlak na nás, aby sme prežívali obdobie adventu ako záležitosť zaobstarávania najrozličnejších vecí, ktoré nám nanucuje reklama a preplnené supermarkety. Snažia sa nás presvedčiť, že radosť Vianoc spočíva v čo najväčšom konzume. Iste, k sviatočným chvíľam patrí aj atmosféra útulného domova, prejavy pozornosti voči našim blízkym a primeraná hojnosť na stole tiež. Ale sám Ježiš Kristus nás upozorňuje na nebezpečenstvo prehnaného konzumu: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil“ (Lk 21, 34).

Dúfame, že z toho čo sme povedali je každému múdremu kresťanovi jasné, na čo by sa mal počas adventu zamerať, v čom je podstatná hodnota tohto obdobia a čo sú iba doplnky, ktorým nesmieme venovať toľko pozornosti, že by udusili podstatu. Dôverujeme vám, milí bratia a sestry, že nájdete spôsob, ako sa v duchu týchto zásad správne zachovať.

Radi by sme vám teraz predložili niekoľko praktických návrhov na kresťansky správne prežívanie tohto vzácneho obdobia.

Prežívajme advent v spoločenstve s Cirkvou: čím častejšou účasťou na bohoslužbách, ako aj s „domácou cirkvou“, ktorou je rodina. Nachádzajme si viac času na spoločné rozhovory, vzájomnú pomoc, ale i na spoločnú modlitbu, najmä večer pri adventnom venci. Zvlášť si dajme záležať na svätení nedele. Nech je jej stredobodom stretnutie s Kristom a Cirkvou pri svätej omši, chvíle pokoja a lásky v rodine, pozornosť voči chorým, starým a osamelým, prípadne pohyb a uvažovanie v prírode.

Venujme viac pozornosti čítaniu Svätého písma: už svätý Hieronym povedal, že kto nepozná Písmo, ten nepozná Krista. Katolícke biblické dielo na podnet Konferencie biskupov Slovenska nám už desiaty rok približuje texty Svätého písma prostredníctvom časopisu Sväté písmo pre každého. Veľmi odporúčame, aby ste si ho objednali prostredníctvom vašej farnosti do každej rodiny a aby ste takto hlbšie poznávali Božie slovo. Budúci rok sa ukončí táto forma vydávania Svätého písma. Máte tak poslednú možnosť využiť túto vzácnu ponuku.

Praktizujme skutky lásky k blížnemu: Boží Syn prišiel medzi nás v osobe chudobného Dieťaťa. Podľa jeho vlastných slov mu môžeme prejavovať lásku v malých a chudobných: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Zvlášť súčasné prejavy ekonomickej krízy sú naliehavou výzvou na kresťanskú solidaritu voči tým, čo trpia nedostatkom. Otvorené oči a otvorené srdce nám povedia, komu a ako by sme mali pomôcť.

Projekt Ohňostroj solidarity: v súvislosti s blížiacim sa koncom roka sa stáva módou, že si ľudia, zvlášť mladí kupujú zábavnú pyrotechniku. Okolo silvestrovskej polnoci to potom v našich mestách a obciach vyzerá ako na fronte. Popri nekultúrnosti takéhoto počíňania a jeho negatívnom vplyve na životné prostredie sa doslova vyhodí do vzduchu aj množstvo peňazí. Katolícka charita pripravila projekt pod názvom Ohňostroj solidarity. Peniazmi, ktoré by sme dali za zábavnú pyrotechniku podporme službu Charity ľuďom v hospicoch alebo iným chorým a opusteným. Týmito peniazmi môžete pomôcť aj ľuďom vo svojom okolí. Dobrý skutok trpiacemu blížnemu spraví iste viac radosti než chvíľkové svetlice a petardy a bude žiariť trvalo, po celú večnosť. Povzbudzujeme najmä deti a mládež, aby sa do tejto akcie ochotne zapojili.

Pripravme novonarodenému Pánovi jasličky: obnovme peknú tradíciu stavania betlehemov v rodine – a najmä vo svojom srdci. Boží Syn sa narodil ako človek preto, aby sme sa my mohli stať prijatými Božími synmi a dcérami a mali sme tak večný život. Podmienkou však je, aby sme ho s vierou prijali. Tak píše evanjelista Ján: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Úprimnou svätou spoveďou vytvorme podmienky na to, aby sme na Vianoce mohli v Eucharistii prijať do čistého srdca toho istého Krista, ktorý sa pre našu spásu stal človekom.

Na záver vás, milí bratia a sestry, chceme informovať, že celý budúci rok 2010 bude Rokom kresťanskej kultúry na Slovensku. V spolupráci s Ekumenickou radou cirkví, s Ministerstvom kultúry SR, so samosprávou, médiami a s farnosťami sa chceme rozličnými podujatiami kresťanskej kultúry pripravovať na slávenie 1 150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda do našej vlasti, ktoré pripadá na rok 2013. Budeme radi, keď prejavíte záujem o kresťanskú kultúru – a to nielen ako obdivovatelia. Podľa svojich možností a schopností vytvárajte kultúrne hodnoty preniknuté kresťanským duchom. Najdôležitejšie však je, aby sme sa kresťanmi nielen nazývali, ale aby sme nimi aj boli celým svojím životom.

K tomu vám vyprosujú Božiu pomoc a želajú požehnaný advent

vaši biskupi.

Tento pastiersky list sa číta namiesto homílie v nedeľu 29. 11. 2009