Mar 052014
 

„Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Túto vážnu výzvu sme počuli na Popolcovú stredu, v úvode pôstneho obdobia, keď nás kňaz značil popolom na čele kríža. Áno, opäť je pred nami obdobie, ktoré nám ponúka zamyslieť sa nad vlastným životom, nad jeho smerovaním a v neposlednom rade i nad jeho koncom. Veď každý z nás skôr, či neskôr opustí túto pozemskú časnosť a z očí do očí predstúpi pred spravodlivú tvár Krista, sudcu! Ako obstojíme?

Obchodník sa pýtal námorníka: „Kde zomrel váš otec? Utopil sa v mori. A starý otec? tiež zomrel v mori. A vy sa nebojíte ísť na more?“ Čudoval sa obchodník. Námorník mu na to odpovedal: „Povedzte mi, kde zomrel váš otec? V posteli. A starý otec? Tiež v posteli. Nuž a vy sa nebojíte líhať si každý večer do postele…?“

Naozaj, nikto z nás nevie kedy a kde zomrie. A to ani nie je dôležité. Dôležitá a zodpovedná otázka znie: „V akom stave bude moja, tvoja duša, keď si nás Boh povolá?“

Kristus zomrel za nás a zanechal nám príklad, aby sme aj my  snažili ísť týmto svetom v jeho šľapajách. Práve pre túto skutočnosť sme v pôstnom období pozývaní viac rozmýšľať o spôsobe vlastného života, o tom, ako napredujeme na ceste dokonalosti a tiež aj o vlastnej smrti.

Smrť je prechod zo života do života.  Vďaka Kristovi má kresťanská smrť zmysel. Sv. apoštol Pavol hovorí: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1, 21). V smrti Boh povoláva človeka k sebe. Preto kresťan môže pociťovať voči smrti podobnú túžbu ako svätý Pavol: „Túžim zomrieť a byť s Kristom“ (Flp 1, 23).  A kresťanský pohľad na smrť je tiež vyjadrený aj v liturgii Cirkvi: „Veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma, iba mení; a keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný stánok v nebesiach.“

Uvažujme častejšie v tieto dni nad tým, čo pre každého jedného z nás  konkrétne priniesla Ježišova smrť na kríži. Som schopný dívať sa na Kristovo doráňané a krvou zaliate telo a hľadať lásku v kríži? Alebo ma to vôbec nezaujíma?

Áno, tam, na Kalvárii sa uskutočnila moja i tvoja spása. Od chvíle Ježišovej smrti sú pre mňa otvorené brány neba… Aj ja mám možnosť povstať z prachu zeme k večnému životu! Preto zodpovedne využime aj tento svätopôstny čas  na svoju osobnú duchovnú obnovu i na úprimné pokánie. Tiež poďakujme Kristovi za jeho nevýslovnú lásku, ktorá ho doviedla až k bolestnej smrti na kríži.

A nezabudnime: Kristus zomrel, ale aj vstal! Pripravil nám miesto. On urobil všetko. Teraz je rad na nás…

 

Pavol Pečko

 

 Publikoval o 00:05