Okt 092013
 
ruženecRuženec je evanjeliová modlitba a tak ju nazývajú dnes viac ako v minulosti duchovní pastieri a vedeckí pracovníci.

Okrem toho sa lepšie pochopilo, ako ruženec usporiadane postupne rozvíja a dáva najavo, akým spôsobom sa Božie Slovo z milosrdného Božieho rozhodnutia zapojilo do ľudských osudov a uskutočnilo dielo vykúpenia, veď v ruženci sa príhodne po poriadku uvažuje o základných spasiteľných udalostiach, ktoré sa uskutočnili v Kristovi, od panenského počatia Božieho Slova a tajomstiev Ježišovho detstva až po vrcholné veľkonočné udalosti, to jest požehnané umučenie a slávne vzkriesenie, a ich účinky v rodiacej sa Cirkvi na Turíce i v samej Panne Márii, keď po tomto pozemskom vyhnanstve bola s telom i dušou vzatá do nebeskej vlasti. Pochopilo sa i to, že zadelenie ružencových tajomstiev do troch skupín úplne zodpovedá časovému postupu udalostí, a najmä predkladá spôsob, akým sa pôvodne viera ohlasovala.

Okrem toho Kristovo tajomstvo sa predkladá tým istým spôsobom, ako ho chápe svätý Pavol v slávnom hymne v Liste Filipanom, v ktorom ohlasuje poníženie, smrť a povýšenie Ježiša Krista.

Ruženec sa teda opiera o evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to vonkoncom kristologická modlitba. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – Litániové opakovanie anjelského pozdravenia „Zdravas’, Mária“ – premieňa sa na neprestajnú Kristovu chválu.

Na Krista ako na najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo posolstvo a pozdrav Krstiteľovej matky: „Požehnaný plod tvojho života“. Ba opakovanie „Zdravas’, Mária“ je akoby osnova, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev. Lebo Ježiš, ktorý sa spomína v každom Zdravase, je ten istý, ktorého po poriadku predkladajú pripomínané tajomstvá ako Syna Božieho a Syna Panny Márie, ktorý sa narodil v betlehemskej jaskyni; ktorého matka v chráme obetovala: predkladajú ho ako chlapca, ktorému záleží na tom, čo patrí jeho Otcovi; predkladajú ho ako Vykupiteľa ľudí v smrteľných úzkostiach v Getsemanskej záhrade, bičovaného a korunovaného tŕním; krížom obťaženého a zomierajúceho na Kalvárii; ako vzkrieseného z mŕtvych, vystupujúceho do Otcovej slávy, aby zoslal dary Ducha Svätého. Je všeobecne známe, že podľa dávnej obyčaje sa v každom Zdravase k menu Ježiš pridáva doložka, pripomínajúca predkladané tajomstvo, aby sa tak napomáhala kontemplácia a myseľ sa zhodovala s hlasom. Táto obyčaj sa v niektorých krajinách podnes zachováva (Pavol VI., apošt. exhortácia O Mariánskom kulte).

Ak prejdeme od Ježišovho detstva, skrytého života v Nazarete k jeho verejnému životu, naše rozjímanie nás privedie k tajomstvám, ktoré môžeme nazvať tajomstvami svetla. Vskutku najväčším tajomstvom Krista je to, že je svetlom. On je „svetlo sveta“ (Jn 8, 12). No táto pravda sa objavuje najmä počas rokov jeho verejného účinkovania, keď ohlasuje evanjelium Božieho kráľovstva. Keď mám kresťanskému spoločenstvu naznačiť päť významných okamihov – žiarivých tajomstiev z tohto obdobia Ježišovho života, myslím si, že môžu byť príhodne odhalené v týchto udalostiach: 1. pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil sám seba na svadbe v Káne, 3. keď ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na obrátenie, 4. pri jeho premenení a 5. pri ustanovení Eucharistie, sviatostného vyjadrenia veľkonočného tajomstva. (Apošt. list Rosarium Virginis Mariae, č. 21.)

Úplné odpustky môžu získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo v rodine, v rehoľnom spoločenstve alebo nábožnom združení. Na získanie odpustkov sa stanovuje: 1. Stačí štvrtina celého ruženca, čiže päť desiatkov, 2. k modlitbe treba pridať nábožné rozjímanie o tajomstvách, 3. pri verejnom recitovaní treba vysloviť tajomstvá podľa zaužívaného zvyku (Ench. indulgentiarum, conc. 17).

 Publikoval o 12:37