Dec 262009
 

1.čítanie – Sir 3,3-7.14-16; 1 Sam 1,20-22.24-28

A kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: “Od Pána som ho vyprosila.” A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: “Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy.”  Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly.  Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.  I povedala: “Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi.  O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom. Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť. Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku. Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije, ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

2. čítanie – Kol 3,12-21;1 Jn 3,1-2.21-24

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

Evanjelium – Lk 2,41-52

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: “Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!” On im odpovedal: “Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?” Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

Zamyslenie

Po mnohých významných sviatkoch – Narodenie Pána, sviatok sv. Štefana, nám dnes  Cirkev dáva do popredia sv. Rodinu – Ježiša, Máriu a Jozefa ako vzor každej kresťanskej rodiny. Možno sa v túto chvíľu na tú našu rodinu pozeráme tak pozitívne – všetci sme boli spolu, pekné úsmevy, pokoj, láska…no táto idilka by tu nemala byť len na Vianoce. Všetky dnešné čítania nám hovoria niečo o rodinných vzťahoch – prvé hovorí o Anne, jej prosbe o dieťa a jeho odovzdaní Bohu, druhé poukazuje, že my všetci sme Božie deti a patríme v prvom rade Bohu a vrcholí to evanjeliom. Možno si poviete, že samotný Ježiš je dnes “nejaký iný” – Ježiš sa stratil, rodičia si to ani nevšimli, až po troch dňoch ho našli, potom ako keby Ježiš nahnevane hovorí, že prečo ste ma hľadali… a toto má byť nejaký vzor? Toto nie, vnímajme skôr podstatu evanjelia, ktorou je veľká zodpovednosť Márie a Jozefa, obaja museli cítiť veľký strach, keď Mária hovorila, že ho hľadali s bolesťou. Skúsme si to porovnať s dnešnými rodinami – koľko rodín sa zodpovedne starajú o svoje deti, možno nie v takejto veci, ale v každodenných maličkostiach. Zaujímavé je, že Ježiš im nepovie, že no dobre, prepáčte, ale on im hovorí čosi úplne odlišné: Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?” Dvanásťročný Ježiš, prvý krát povedal, že je Syn, ale nie Jozefa – poukazuje na Nebeského Otca. Evanjelista pokračuje, že nepochopili tieto jeho slová, vrátili sa domov a Ježiš im bol poslušný. Koniec. No pre Máriu nie. Mária pokračuje a vracia sa späť k slovám Simeona – keby sme čítali celé evanjelium, dozvieme sa, že práve Simeon povedal o Kristovi, že on je spása národov a taktiež sa tomu Jozef a Mária čudovali. Mária možno nechápala, čo sa všetko deje, ale je dôležité, že všetky tieto slová uchovávala vo svojom srdci. A práve toto je vzor pre každú jednu rodinu: možno že ani nechápeme čo sa to všetko v tej našej rodine deje – aj dobré aj zlé, ale Boh má s každým svoj plán, plán nám nejasný, ktorý ale máme mať vo svojom srdci, aby sme nad ním neustále premýšľali a nakoniec ho aj naplnili svojim životom. Každý jeden by mal načúvať Božej vôli – čo od neho chce Boh v rodine. A tak bratia a sestry, žime odkaz betlehemského Dieťa a odkaz sv. Rodiny aj vo svojich rodinách. Amen.