Jan 232010
 
1. čítanie – Nehemiáš 8,2-4.5-6.8-10

Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili. Vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš, Chašum, Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: “Amen, amen!”, pričom zdvíhal ruky. A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo. – Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: “Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!” Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Potom im povedal: “Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!”

2. čítanie – 1. list Korinťanom  12,12-30

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: “Nie som ruka, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: “Nie som oko, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: “Nepotrebujem ťa!” ani hlava nohám: “Nepotrebujem vás!” Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?

Evanjelium – Evanjelim podľa Lukáša 1,1-4;4,14-21

Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: ”Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.” Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: “Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.”

Zamyslenie

Bratia a sestry. Liturgické čítania nasledujúcej Tretej nedele v období cez rok nám ponúkajú recept na to, ako v živote nestrácať radosť a silu. Nepochybne každý z nás chce byť radostným, šťastným a silným, túto túžbu jednoducho všetci v sebe nosíme. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, koľko rozličných kníh, časopisov a reklám sa nám priam vnucuje s prísľubom dať nám zaručený recept na to, po čom túžime. To, čo nám môže priniesť radosť i silu do života, je láska k Božiemu slovu, ako to môžeme vidieť v liturgických čítaniach.V prvom čítaní z knihy Nehemiášovej, vidíme kňaza Ezdráša, ako číta z knihy zákona od skorého rána do poludnia a ľud ho počúva. Nadšenie muselo byť určite na obidvoch stranách, veď čítať nahlas celé dopoludnie je veľmi namáhavé. Žiadne mikrofóny, žiadne reproduktory, iba ľudský hlas. Ezdrášovo nadšenie za Božie slovo – Pánov zákon, vyjadrujú aj tieto slová: „Ezdráš velebil Pána, veľkého Boha. Ale obrovské nadšenie bolo aj na strane tých, čo počúvali. Veď aj vedieť sústredene počúvať si vyžaduje veľké úsilie. Písmo hovorí: „Všetci s napätím počúvali čítanie Zákona.“ Možno sa cítime zahanbení. Možno nás naše svedomie usvedčuje z toho, že nám niečo chýba: možno viac zápalu pre Božie slovo, viac lásky k slovu, väčšia túžba po načúvaní. Veď ako často berieme do rúk Sväté Písmo, ako často ho otvárame a koľko času mu venujeme? Ak cítime v tejto oblasti isté rezervy, potrebujeme nanovo uveriť slovám žalmu: Tvoje slová, Pane, sú duch a život. Tvoj zákon je dokonalý, osviežuje dušu, tvoje svedectvo je hodnoverné a dáva múdrosť maličkým. Tvoje rozhodnutia sú správne, potešujú srdce a tvoje prikázania jasné, osvecujú oči. Možno nie všetkému vo Svätom písme rozumieme. Veď aj o Ezdrášovi sa v čítaní vraví, že čítal všetkým, čo boli schopní rozumieť. A druhé čítanie z prvého listu apoštola Pavla Korinťanom nám vraví, že Boh rozdeľuje rozličné dary v cirkvi v rozličnej miere. Nie všetci sú apoštoli, nie všetci proroci, nie všetci majú dar uzdravovať, tak ako nie všetci majú dar vysvetľovať Pánov zákon. To ale nie je dôvod na smútok. Práve naopak. Len vďaka tomu, že každému z nás dal Boh iné dary, len vďaka tomu sme schopní uvedomiť si, že sa navzájom potrebujeme. Všetci sme totiž boli pokrstení v jednom Duchu, aby sme tvorili jedno telo. Božie Slovo je však slovo života pre každého. Niektoré jeho časti sú ľahšie pochopiteľné, iné menej a vyžadujú si hlbšie štúdium. Stále je to však Božie slovo, ktoré je silné a stále sa napĺňa, ako sa vyplnilo aj na Ježišovi, keď v nazaretskej synagóge prečítal stať z proroka Izaiáša, v ktorej prorok hovorí o mesiášovom poslaní. Ak môžem k tomu ešte niečo dodať, chcem zacitovať sv. Hieronyma, ktorý svojmu priateľovi, kňazovi Paulínovi, v jednom liste píše toto:

„Povedz mi, najmilší brat, či žiť obklopený týmito svätými knihami, meditovať nad nimi, nepoznať a netúžiť po ničom inom, či sa ti to nezdá, akoby sme mohli byť obyvateľmi nebeského kráľovstva už tu na zemi? Nech ťa vo Svätom Písme nezaráža jeho jednoduchosť, či inými slovami, nízka úroveň jeho reči. Ono, možno kvôli chybe prekladateľa alebo úmyselne, chce vyučovať s čo najväčšou ľahkosťou nevedomé publikum a konať tak, aby v jednej a tej istej vete, vzdelaný i nevzdelaný, videli odlišný význam. Nie som bezočivý a hlúpy, aby som povedal, že ja už poznám do hĺbky tieto veci a že zberám na zemi plody tých stromov, ktorých korene sú zasadené na nebesiach, ale vyznávam, že po tom túžim. Nie je tajomstvom, že o to usilujem. Odmietam byť tvojím učiteľom, ale sľubujem byť tvojím spoločníkom. Lebo ten, kto prosí, dostane, kto klope, tomu otvoria a kto hľadá, nájde. Učme sa teda tu na zemi týmto veciam, lebo ich poznanie pretrvá s nami na nebesiach.“ Amen.

Zamyslenie pripravil Marek Durlák, kňaz Prešovskej archieparchie, ktorý študuje patristiku na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum, pre potreby Vatikánskeho rozhlasu.