Jan 022010
 

1. čítanie – Kniha Sirachovca 24,1-2.12-16

Múdrosť sama sa vychvaľuje, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu.  Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.  Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil – lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku – a riekol mi: “V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!”  Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.  Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.  V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok.

2. čítanie – List Efezanom  1,3-6.15-18

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;  On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.  Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým,  neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách.  Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali.  Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.

Evanjelium -Ján 1,1-18

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.  Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.  Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.  A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.  Ján o ňom vydal svedectvo a volal: “Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.”  Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.  Lebo ak  zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.  Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.


Zamyslenie

Na začiatok, jedna otázka: Ako chválime, alebo ako zvelebujeme Boha? Zaslúži si vôbec to narodené Dieťa nejakú pozornosť?  Pavol píše: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.Možno povedať, že samotný Boh nás požehnal Kristom, keď nám ho daroval. Dnešné evanjelium nám ukazuje, že už  Starý zákon poznal tému Božieho Slova, alebo Slova Múdrosti – v Knihe prísloví čítame: Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril odpradávna čokoľvek (Prísl.8,22) Toto Slovo bolo poslané na svet a pre svet skrze Svetlo, ktoré osvecuje všetko. Izrael očakával niekoho veľkého, kto ich konečne vyslobodí a zaručí im prvenstvo, no Ježiša takto nechápali – tí však, ktorí ho prijali mali veľkú výsadu – stali sa Božími deťmi. Jedným, z ktorých poukazovali na svetlo bol Ján Krstiteľ, ktorý dostal veľké milosti – dostal silu hlásať Krista, samotný Ježiš sa mu dal pokrstiť a nakoniec zomrel mučeníckou smrťou. Tak ako aj my, možno si to ani neuvedomujeme, ale tiež dostávame milosť za milosťou, ktorá prišla skrze Ježiša. Vrátim sa na začiatok: Ako zvelebujeme Boha? Odkaz dnešných čítaní je vďaka za Slovo, ktoré prišlo v narodenom Kristovi. Možno si poviete, keby sa tak trošku zmenila tá predposledná veta evanjelia, keby tak naozaj sme mohli Boha vidieť, asi by sme všetci verili a Kristus by vyhral, získal by čo chce, aj tých čo veria, aj tých čo neveria, možno by všetkých zjednotil… no nevysvetľujme si slovo “viera” ako niečo, čo je založené na faktoch. Naša viera je o spoľahnutí sa na Slovo. Preto bratia a sestry, nájdime si v tomto týždni, možno mesiaci, roku špeciálne čas na Slovo – na sväté Písmo, kedy Boh prehovára ku nám, zjavuje nám seba samého, posilňuje našu vieru a našou vďakou nech je naozaj, ako píše Pavol, zvelebovanie Boha v každodenných maličkostiach. Amen.