Dec 052009
 

1.čítanie z knihy proroka Barucha – Bar 5,1–9

Vyzleč, Jeruzalem, rúcho smútku a nešťastia
a odej sa ozdobou Božej slávy naveky!
Obleč si plášť spravodlivosti Boha,
polož si na hlavu mitru slávy Večného!
Lebo Boh všetkému, čo je pod nebom,
ukáže tvoju žiaru.
Boh ti dá meno na večnosť:
Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.
Hor’ sa, Jeruzalem, zastaň si vysoko,
pohliadni k východu,
pozri si deti od západu slnka až na východ,
zhromaždené slovom Svätého,
tešiace sa, že Boh si na ne spomenul!
Odišli od teba peši, vedení nepriateľmi,
ale Boh ich k tebe privedie nesených
so slávou sťa kráľovské deti.
Pretože Boh rozkázal
znížiť každý vysoký vrch a večné kopce
a vyplniť trhliny na rovnú zem,
aby Izrael bezpečne kráčal na Božiu slávu.
Aj lesy, aj každý voňavý strom
zatieňovali na Boží rozkaz Izrael.
Veď Boh privedie Izrael
s rozkošou v žiare svojej slávy,
s milosrdenstvom a spravodlivosťou, ktorú vlastní.

2.čítanie z listu apoštola Pavla Filipanom – Flp 1,4–6. 8–11

Vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, 5za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Evanjelium podľa Lukáša – Lk 3,1–6

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
„Hlas volajúceho na púšti:
»Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!
Každá dolina sa vyplní
a každý vrch a kopec zníži.
Čo je krivé, bude priame,
a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
A každé telo uvidí Božiu spásu.«“

VIDEO: Evanjelium podľa Lukáša – Lk 3,1–6

Zamyslenie

Bratia a sestry, prežívame druhú adventnú nedeľu, kedy v prvom čítaní, počúvame o nejakej veľkej radosti – prorok Barúch píše, že: „Jeruzalem má odložiť rúcho smútku a obliecť si ozdobu slávy“ – vyvolený národ sa tešil z návratu zo zajatia, kedy majú možnosť žiť slobodne. Ich radosť je veľmi veľká – majú za sebou ťažkú cestu celou sýrskou púšťou a prichádzajú do svojej zeme, kde si ctili a prinášali obetu svojmu Bohu – skutočne spievali „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“ Ale nejde tu len o vyvedenie zo zajatia, ale o vyvedení z tmy hriechu na svetlo veleby, ako píše prorok: „A Boh povedie Izrael v radosti vo svetle svoje veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.“

Tento príbeh je odkazom aj dnes pre nás – výjsť na svetlo pravdy a očistiť sa od hriechu, aby, ako píše Pavol, sme boli čistí a bez hany pre Kristov deň. Pavol tu predkladá veľkú istotu, keď hovorí, že si je istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo ho aj dokončí až do dňa Ježiša Krista.

Každou úprimnou a úplnou svätou spoveďou vychádzame na svetlo pravdy a čakáme na Kristov príchod. Práve v tejto adventnej dobe – dobe očakávania na príchod.

No a čo to vlastne máme robiť?

V evanjeliu počujeme o Jánovi Krstiteľovi – pre nás známa osoba. Syn vtedajšieho kňaza Zachariáša a Anny. Žil na púšti a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Volal: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní atď…“ Aké miesto, akú cestu, aké chodníky to máme pripraviť? Bohu nejde o to, aby pri jeho príchode bolo všetko nachystané a upravené. Pripraviť máme cestu do nášho srdca, aby skutočne sme pochopili, že Boh Otec posiela svojho Syna – svojho jediného Syna. Práve tú cestu vyrovnávame úprimnou spoveďou. „Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec sa zníži“ – Naše srdce sa má vyplniť láskou k Bohu a človeku a všetko zlé, každý hnev, zloba, závisť, ohováranie… sa má znížiť. „Čo je krivé, bude priame a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.“ – Všetky naše cesty k Bohu kedy váhame a možno sa bránime majú byť priame, niet času na obkľuky a odbočky – cesta k Bohu je nám stále ponúknutá priamo, aj keď nik nehovorí, že to bude ľahká cesta. Jedine Lukáš pri opise týchto udalostí končí: „A každé telo uvidí Božiu spásu.“ – bratia a sestry, to je veľká nádej a veľká odmena pre nás, keď naozaj pôjdeme po tej priamej ceste k Bohu a Boh bude mať možnosť ísť po priamej ceste k nám do nášho srdca.

A tak skúsme tieto adventné dni, žiť podľa slov Jána Krstiteľa. Tiež nezabudnime na odporúčania otcov biskupov z pastierského listu – čítanie Božieho slova, modlitba, väčšia účasť na svätých omšiach, skutky milosrdenstva voči našim blížnym. Amen.