Sviatosť pomazania chorých

 

Pomazanie chorých“Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.”(KKC 1499)

Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.(Jak 5, 14-15)

Pohľad človeka na chorobu
Vážna choroba vždy so sebou prináša existenčnú krízu chorého a jeho najbližších. V nej človek zakusuje svoju vlastnú bezmocnosť, obmedzenia a svoju konečnosť, lebo mu dáva tušiť smrť. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure voči Bohu. V chorobe sa vždy ako dotieravý hmyz vracia otázka: „Prečo? Ak Boh stvoril všetko dobré a je dobrý?“ No choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba môže človeka podnietiť na hľadanie Boha a návrat k nemu.

Pohľad Boha na chorobu
Aký je naozaj Boží pohľad na chorobu? Je choroba pre Boha formou pomsty (ako to chápali židia, keď priviedli k Ježišovi slepého a pýtali sa: „Zhrešil on, alebo jeho rodičia?“ (Jn 9, 2)), či skúšky, alebo dokonca je to svedectvo, že Boh je bezmocný voči zlu?
Odpoveďou je to, čo vidíme v konaní Ježiša. Tam je skrytá odpoveď. Pre Ježiša je choroba človeka dielom nepriateľa. A on, Boží Syn, „uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“ (Mt 4, 23). Prišiel však nielen preto, aby navracal telesné zdravie, ale aby uzdravil celého človeka: telo i dušu. Pri uzdravovaní telesnej choroby Ježiš vždy dáva dôraz aj na duchovný rozmer človeka.
Druhým rozmerom, ktorý stretáme v Ježišovom živote je stotožnenie sa s chorobami a utrpením druhých („On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8, 17)), ba dokonca s nimi samými („Bol som chorý a navštívili ste ma.“ (Mt 25, 36)).
Tretí rozmer choroby je asi ten najťažší: Utrpenie nás môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením. Svätý Pavol o tom hovorí slovami: „Dopĺňať na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.“ (Kol 1, 24) Je to rozmer obety znovu podľa slov svätého Pavla: „Nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.“(2 Kor 4, 10)

Úloha Cirkvi
Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby aj oni išli a okrem hlásania evanjelia aj uzdravovali: „V mojom mene… na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“(Mk 16, 17-18) Takto sa vlastne potvrdzuje to, čo hovorí preklad jeho mena: Boh, ktorý spasí. Cirkev sa túto úlohu usiluje plniť v rozličných aspektoch. Stačí spomenúť zakladanie nemocníc a podobných inštitúcií. A samozrejme sem patrí aj osobitná sviatosť: Sviatosť pomazania chorých. Človek sa nezrieka možnosti prosiť o telesné zdravie, práve naopak, predovšetkým táto prosba zostáva dôležitá, no zároveň zo slov sv. Jakuba cítime, že sa ani neočakáva ako samozrejmosť. V Božom pláne má miesto úsilie a boj človeka proti akejkoľvek chorobe. Zdravie totiž každý človek pokladá za jednu z najväčších hodnôt, ale predsa nie je tou najväčšou. Pre Ježiša je najväčšou hodnotou človek vo svojej celistvosti: jeho záchrana, spása. To je práve to, čo sa žiada prostredníctvom modlitby a pomazania kňazom: spása chorého a tá v sebe zahŕňa aj odpustenie hriechov. A tak pomazanie chorých nie je magickým zaklínadlom, prostredníctvom ktorého sa automaticky vracia zdravie, ale chvíľou, v ktorej človek napriek svojej ťažkej situácii vo viere prosí o vieru. Podobne ako vo Svätom Písme: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24)

Čo prináša sviatosť pomazania chorých?
- Spája chorého s Kristovým utrpením pre dobro chorého i pre dobro Cirkvi;
- Prináša posilnenie, pokoj a odvahu trpezlivo znášať chorobu alebo starobu;
- Získava odpustenie hriechov, ak chorý už nemohol prijať sviatosť pokánia;
- Posilňuje dušu proti pokušeniam zlého;
- Uzdravuje chorého ak to osoží jeho spáse;
- Pripravuje ho na prechod do večného života;
- Nezastupuje medicínu a lekárov, ale vovádza chorého do svetla lásky a života Ježiša Krista.

Ako sa udeľuje?
Kňaz pomaže chorého na čele a na rukách posväteným olejom, pričom hovorí:
“Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen
A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“ Amen
Je dobré ak sa pri vysluhovaní tejto sviatosti chorému, zhromaždia aj ostatní členovia rodiny.

Kto a kedy ju môže prijať?
Pred operáciou: sa pomazanie môže udeliť vždy, keď dôvodom je vážna choroba (diagnóza).
Chorým: ktorých zdravotný stav je tak vážny, že sú v ohrození života.
Starí ľudia: ktorí značne upadli na sile, hoci nie sú vážne chorí.
Deti: vážne choré, keď užívajú rozum natoľko, že ich to môže posilniť.
Človek v bezvedomí, alebo prestal užívať rozum: ak je predpoklad, že keby bol pri vedomí, ako veriaci by si ju žia­dal.
Chorému, ktorý už zomrel sa sviatosť neudeľuje! Ak kňaza volajú k chorému, ktorý už zomrel, nech prosí zaňho Boha, aby mu odpustil hriechy a milostivo ho prijal do svojho kráľovstva; pomazanie mu však kňaz neudelí.
Neodkladajme s pozvaním kňaza vyslúžiť chorým sviatosť pomazania. Nebojme sa, že chorý sa naľaká. Vysvetlíme im, že ide o pomoc v chorobe a nie „odoslanie na druhý svet“.

Kde túto sviatosť vysluhujeme?
V kostole: Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme zväčša raz za rok v kostole a to spoločne pre všetkých chorých pri svätej omši, ktorú dopredu ohlásime.
Doma: Sviatosť pomazania vysluhujeme na požiadanie aj doma. Chorých možno nahlásiť kedykoľvek na farskom úrade, telefonicky alebo osobne, tiež po skončení svätých omší. Doma je potrebné pripraviť: stôl prestretý čistým (bielym) obrusom, kríž a horiacu sviecu.

Opakovanie pomazania
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí poma­zania vyzdravel a znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby jeho stav ešte viac zhoršil.

 Publikoval o 23:52