Nov 282010
 

Drahí bratia a sestry! Stojíme na prahu nového liturgického roka. Nové obdobie je veľkým darom a novou príležitosťou pre každého z nás. Dôležité je, aký postoj k tejto hodnote zaujmeme. Adventné dni sa pre nás stávajú predovšetkým očakávaním veľkej nádeje a vykročením za ňou. V tomto zmysle si uvedomujeme, že všetky naše úbohosti, nerovnosti na našej životnej ceste, do ktorých sme upadli, nie sú pre nás totálnou beznádejou či bezvýchodiskovou situáciou. Je tu možnosť upriamiť náš životný smer a dosiahnuť cieľ, ktorý nám ponúka Boh. Sme totiž na ceste. Každý nový krok je šancou. Kto chce žiť plnohodnotne, vie, že je pozvaný k novej spolupráci: deň za dňom hľadať a spoznávať hodnoty, v ktorých môžeme – podľa Ježiša Krista – spoznávať príchod Božieho kráľovstva.
Na tejto ceste nám môže napomôcť pohľad na činnosť slovanských apoštolov a spolupatrónov Európy. Príležitosťou k tomu je blížiace sa jubileum v roku 2013. Udalosť veky rozhraničujúca, udalosť celého nášho národa: 1150 rokov od príchodu misionárov, vierozvestov – svätého Cyrila Konštantína a svätého Metoda – na naše územie. Ich pôsobením naši predkovia vstúpili do európskych dejín, do vtedajšieho sveta svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom, predovšetkým však etickými normami kresťanstva. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči.
Prostredníctvom písma a hlásania Božieho slova v rodnej reči spoznali rovnosť ľudí, národov i kultúr pred Pánom Bohom. Mohli chváliť Pána Boha svojím jazykom a prosiť milosti a pomoc svojimi slovami. Mohli počúvať Slovo od Boha „zoslané ako dar tento drahý, ktorý nám Boh z lásky daroval“ ako Slovo „živiace ľudské duše“ (Proglas) a mohli získavať „múdrosť Kristovu“ a nepatriť medzi národy „bez kníh“, medzi nevzdelané národy. Týmto činom solúnskych bratov sme sa zaradili medzi kultúrne národy Európy. Táto skutočnosť je dejinná, jedinečná a mnohovýznamová.
Blahej pamäti pápež Pavol VI. nám zásluhy svätých Cyrila a Metoda pripomína slovami: „Týčia sa ako stĺpy nenarušenej zdravej viery. Ako vzory potrebných čností. Ako dva olivové výhonky, čo stoja pred Panovníkom celej zeme a veľa sa modlia za celé sväté mesto, ktorým je Cirkev. Aj za vaše národy, aby ostali verné kresťanskej kultúre predkov, ktorú oni začali tvoriť, aby spájali staré s novým, a tak mohli vykročiť za vytýčeným cieľom pravého pokroku. Po bezpečnej ceste, ktorú oni chránia a osvetľujú. Tým budú pripomínať, že dôstojnosť slobodných národov sa neopiera o vojská a hmotné bohatstvo, ale o svornosť občanov. Opiera sa o rodinné čnosti a mravnú bezúhonnosť, o zachovanie práva a spravodlivosti; o úprimnú úctu a ochranu všemohúceho Boha, ktorému všetko podlieha, a všetko musí slúžiť na jeho slávu“ (podľa apoštolského listu Antiquae nobilitatis, 2. februára 1969).
Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že kresťanstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity. Potvrdzuje to skutočnosť, že Kristova Cirkev – aj v zložitých vývinových obdobiach – je živým organizmom, ktorý vo svojej pamäti vyznáva, udržiava a rozširuje významové hodnoty.
Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalého cyrilo-metodského hodnotového dedičstva, pôsobiaceho formatívne a pozitívne nielen v našich dejinách, ale aj v dejinách iných národov Európy. V duchovnom odkaze svätých Cyrila a Metoda, v „ich jedinečnej misijnej udalosti“ objavujeme pre seba „živú kontinuitu“ ich misie, a to vo viacerých oblastiach nášho duchovného, kultúrneho, spoločenského aj politického života.
Pravda, popri týchto verejných prejavoch úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi sa žiada odpovedať na výzvu Božieho služobníka pápeža Jána Pavla II. na to „lepšie poznanie“ misijnej práce solúnskych bratov a jeho aplikáciu na náš konkrétny život, na zmysel ich odkazu. Pri návšteve Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda roku 1981 hovoril o „náboženskom a kultúrnom dedičstve svätých vierozvestov“ a vyzval aj nás toto dedičstvo zveľaďovať a odovzdávať ďalším generáciám: „Zostávajte verní tomuto dedičstvu“ a dodal: „Poznávajme ho stále lepšie, do hĺbky vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život. Neprestajne žite podľa neho, buďte mu verní, ochraňujte a zvelebujte ho v istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.“ V tomto úprimnom hodnotení christianizačnej misie solúnskych bratov je aj dôvod, prečo pápež Ján Pavol II. vyhlásil roku 1980 svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a prečo v roku 1985 – v Jubilejnom roku sv. Metoda pri príležitosti tisícstého výročia jeho smrti – napísal osobitnú encykliku Slavorum apostoli (Apoštoli Slovanov).
Určite nám všetkým záleží na tom, aby sa naše spoločenstvo dostalo z ťažkých situácií či už na poli ekonomiky, politiky, kultúry, či bezpečnosti občanov, sociálnych istôt, zdravotníckej starostlivosti a vôbec každej oblasti verejného života. Všade sa volá po zodpovednom správaní, inými slovami po morálke. Cirkev chce napomôcť riešiť problémy, ktoré nás všetkých trápia. Cirkev chce vychovávať zdravé mladé pokolenie. Preto odmieta každý pokus o vnucovanie neprijateľného spôsobu výchovy, ktorá nevedie k zdravej a stabilnej rodine, ani nebuduje pevné charaktery a osobnosti. Cirkev poukazuje na pravé hodnoty, ako je ochrana života od jeho počatia až po jeho prirodzené skončenie. Upozorňuje na pravý zmysel ľudského života a jeho dôstojnosť. Náboženská sloboda – a v tom je zahrnutá aj sloboda svedomia –, je vždy meradlom vyspelosti demokracie. Spoločnosť nemôže nútiť človeka, aby konal proti svojmu ja – čiže svedomiu. Je to hrubá ujma na dôstojnosti človeka. Nedovoľme, aby sa pochybné hodnoty pod rúškom slobody a demokracie, zakorenili do nášho života.
Bratia a sestry, všetci, ktorí sa hlásime ku kresťanským hodnotám!
Uvažujme o svojom poslaní tu na zemi, v tejto spoločnosti, v našich rodinách, v ekonomickom a politickom živote a všade, kde sme, uvažujme o svojej úlohe chrániť dedičstvo otcov, ktorých svätí Cyril a Metod postavili na roveň ostatným európskym národom. Zveľaďujme toto dedičstvo všetci spolu, od najvyšších činiteľov národa až po najnižšie postavených, ale rovnocenných s tými najvyššími. Treba konečne pochopiť, že čo je autenticky kresťanské, je aj hlboko ľudské. To je cyrilo-metodské dedičstvo, ku ktorému sa hlásime! Naozaj máme im za čo ďakovať. Buďme im verní v našej vlasti, v našom čase aj v našom osobnom živote.
Cyrilo-metodská úcta je preto hodnota, ku ktorej by sme sa mali v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Veď „ak zanedbávame korene stromu, ako môžeme čakať úrodu od jeho koruny?“ – kladie aktuálne otázku v tomto duchu Svätý Otec Benedikt XVI.
Obdobie dvojročnej duchovnej prípravy pred rokom 2013 i samotný jubilejný rok, budú na Slovensku sprevádzať mnohé aktivity, ktoré začal už Rok kresťanskej kultúry v r. 2010 –, ako putovanie relikvií svätého Cyrila Konštantína po diecézach Slovenska, viaceré náboženské a kultúrne podujatia, a nádejame sa, že aj pastoračná návšteva najvyššieho pastiera Cirkvi – Svätého Otca. Predovšetkým však prijmime kresťanské hodnoty ako súčasť svojho každodenného života.
Na záver si môžeme položiť otázku: Aká bude naša budúcnosť? Odpovedzme si slovami encykliky, ktorá im je venovaná: „Hoci z ľudského hľadiska sa (budúcnosť) môže zdať plná hrozieb a neistoty, predsa ju s dôverou skladáme do tvojich rúk, nebeský Otec, a prosíme pritom o príhovor Matku tvojho Syna a Cirkvi, Matku tvojich apoštolov (…) Cyrila a Metoda, ktorí – silní vo viere, nádeji a láske –, hlásali našim otcom tvoju spásu a tvoj pokoj a svojou namáhavou duchovnou sejbou začali budovať civilizáciu lásky a nový poriadok, založený na tvojom svätom zákone a na pomoci tvojej milosti, ktorá na konci časov oživí všetko a všetkých v nebeskom Jeruzaleme. Amen“ (porov. encykliku Slavorum apostoli 32).

V duchu týchto slov Vás žehnajú katolícki biskupi Slovenska.

Aug 082010
 

V rámci 10. európskej púte miništrantov v utorok prišli do Ríma na stretnutie s pápežom tisícky miništrantov zo 17 krajín Európy. Púť organizuje „Medzinárodné združenie miništrantov“ (CIM) a jej tohtoročná téma je: „Piť z pravého prameňa”.
Stretnutie miništrantov so Svätým Otcom
V Žilinskej diecéze na podnet otca biskupa Mons. Tomáša Galisa začala súťaž „S Dominiom do Ríma“ po jej ukončení sa vybralo okolo 90 miništrantov na púť do Ríma. Z našej farnosti putovali dvaja miništranti – Dominik Galis a Michal Mesjar. Aby sme si pobyt spríjemnili, púť trvala týždeň od 2. do 7. augusta. Ubytovaní sme boli u Saleziánov v Ríme. Okrem samotnej generálnej audiencie, ktorá bola v stredu, pochodili sme mnoho významných pamiatok napr. Bazilika sv. Pavla za hradbami, Koloseum, Fórum Romanum, Fontána di Trevi, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Vo štvrtok sme navštívili Ústav sv. Cyrila a Metoda, kde nás čakal otec biskup Tomáš, ktorý slúžil sv. omšu a potom nás čakal guľáš od sestričiek. V piatok sme sa zastavili pri mori na severe Talianska v meste Lignano, kde sme si trocha odpočinuli a nabrali síl na ďalšiu cestu.
Na generálnej audiencii sa prihovoril Svätý Otec aj nám – Slovákom, aby sme podľa príkladu sv. Tarzícia veľkodušne slúžili Ježišovi v Eucharistii.
Ďakujeme všetkým ktorí nás sprevádzali na púti – dp.: Jozefovi Luscoňovi SDB, Ľubomírovi Majtánovi (kaplán Martin – mesto), všetkým ostatným kňazom za ich čas, rozhovory a vyslúženie sviatostí zmierenia a Eucharistie, otcovi biskupovi Tomášovi a v neposlednom rade samotnému Bohu za to, že nad nami držal ochrannú ruku a upevnil nás v našej službe.

Fotogaléria:

Taliansko
Jún 062010
 

Milovaní bratia a sestry,

Božie slovo dnešnej nedele nám ponúka myšlienku Božej starostlivosti o nás. Prorok Eliáš vzkriesil syna vdove, ktorá sa o neho postarala na jeho prorockej ceste. Pán Ježiš zasa vzkriesil mládenca naimskej vdove. Obidve vzkriesenia boli vykonané ako dôkaz Božej prítomnosti medzi ľudom. Ľud po vzkriesení naimského mládenca zvolal: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud“(Lk 7,l6). My sme v odpovedi na žalm v dnešnej sv. omši vyznali čosi podobné: „Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil“ (Ž 30).
Prorok Eliáš a Pán Ježiš vyslobodili chlapcov zo zajatia telesnej smrti. Položme si otázku: „ Od čoho vyslobodil Pán Ježiš nás?“ Je to otázka na široké zamyslenie.
Druhý vatikánsky koncil začína svoju pastorálnu konštitúciu „Gaudium et Spes“ slovami: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudského, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Veď ich spoločenstvo utvárajú ľudia zjednotení v Kristovi, ktorých vedie Duch Svätý na ich púti do Otcovho kráľovstva a ktorí prijali posolstvo spásy“ (GS l).
My všetci sme tí Kristovi učeníci, ktorých sa dotýkajú radosti a nádeje, ale aj žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias.
Koncil tie žalosti a úzkosti aj konkretizuje. Hovorí: „Všetko, čo je proti samému životu, teda vraždy každého druhu, genocídy, potraty, eutanázia, ako aj samovraždy; všetko, čo poškodzuje celistvosť ľudskej osoby ako zmrzačovanie, fyzické a duševné trýznenie a psychologické donucovanie; všetko, čo uráža dôstojnosť človeka, ako sú neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenie, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchod so ženami a s mladistvými; taktiež nedôstojné pracovné podmienky, v ktorých sa zaobchádza s pracujúcimi ako s obyčajnými nástrojmi ziskuchtivosti, a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami; všetky tieto a im podobné veci sú naozaj nehanebné činy a poškvrňujú civilizáciu … a sú ťažkou urážkou Stvoriteľa“ (GS 27). V dobe Koncilu ešte neboli tak rozvinuté politické a ekonomické žalosti a úzkosti ako sú dnes už zakorenené: klientelizmus, defraudácie spoločného majetku, korupcie a mnohé iné zlá, ktoré sťažujú život a zneisťujú existenciu mnohých ľudí. Sú to moderné žalosti a úzkosti, v minulosti nepoznané.
Všetky tieto zlá sa stávajú výzvou aj pre nás kresťanov. Aj k tomu má Koncil upozornenie: „Prenikavé a rýchle premeny čoraz naliehavejšie vyžadujú, aby sa nikto pre nepozornosť k vývoju vecí alebo zo zotrvačnosti neuspokojil s čisto individualistickou etikou“ (GS 30).
Patrí k ľudskej dôstojnosti, aby sme cítili zodpovednosť za smerovanie spoločnosti, v ktorej žijeme. Kresťanstvo je ďaleko od toho, aby sa nezaujímalo o človeka, o jeho životné a sociálne podmienky.
Treba sa angažovať za vytvorenie takej spoločnosti, ktorá by prinášala čo najviac spravodlivosti, pokoja, prosperity a právnej ochrany jednotlivcov , rodín, ekonomických subjektov i celej spoločnosti. Cítime, aký je nedostatok týchto požiadaviek aj v našej spoločnosti. Kresťan tu nemôže byť ľahostajným. Ako občania štátu, majú kresťania plné právo i morálnu povinnosť aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Cirkev tu dáva veľmi jasnú smernicu: „Je veľmi dôležité, najmä v pluralistickej spoločnosti, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, ktorí sa dajú viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi spolu so svojimi duchovnými pastiermi“ (GS 76).
Najvšeobecnejšou možnosťou uvedomele a morálne zodpovedne konať v prospech všeobecného dobra pre všetkých občanov sú demokratické voľby. Ľud si volí svojich zástupcov, ktorí v nasledujúcom volebnom období budú riadiť tento štát, v ktorom žijeme a od ktorého očakávame vyššie spomínané dobrá: spravodlivosť, pokoj, sociálne istoty, právnu ochranu jednotlivcov, rodín i ekonomických subjektov. Nesmieme podľahnúť malomyseľnosti z doterajších skúseností. Je tu nová príležitosť.
Múdrosť, ktorú dáva Duch Svätý nás vedie, aby sme správne rozlišovali a správne sa rozhodovali. Na prvom mieste treba zdôrazniť, že z povinnosti svedomia treba sa volieb zúčastniť. Ponechať veci slepému osudu je veľkou morálnou nezodpovednosťou. Ak by sme sa takto zachovali, potom nemáme právo sa na niečo sťažovať. Voliť treba po veľkom zvážení a po modlitbách k Duchu Svätému, ktorého nám Pán Ježiš prisľubuje slovami: „Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“(Jn l4,26). Na vysvetlenie chceme vám povedať, že kresťanské hodnoty, to nie je len praktizovanie kultového života. To je vzťah k človeku v celej jeho dimenzii. To je vzťah k rodine, ako základnej zdravej bunky spoločnosti; to je vzťah k spravodlivosti v zamestnaní, v ekonomike, v zdravotníctve, v súdnictve; to je kultúra medziľudských vzťahov; to je úcta ku každému človeku v médiach; to je usporiadaná spoločnosť. Preto pri voľbách treba hodnotiť tieto vlastnosti strán a jednotlivých kandidátov.
Nakoniec si vypočujme slová pápeža Jána Pavla II. na záver encykliky Centesimus annus: „To opravdivé a večne „nové“ prichádza po všetky časy a z nekonečnej moci Božej, ktorý hovorí: „Hľa, všetko robím nové“(Zjav 2l,5)“ (CA 62).

Múdrosť Ducha Svätého, odvahu a dôveru v lepšiu budúcnosť do nastávajúcich parlamentných volieb vám vyprosujú a žehnajú vás,
vaši biskupi

Mar 072010
 

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

Dnes cez sv. omšu sme si vypočuli list nášho diecézneho biskupa Tomáša Galisa o výstavbe pastoračného centra, v srdci našej diecézy, v centre mesta Žilina. Na budúci týždeň otec biskup vyhlásil celo-diecéznu zbierku na spomínané Diecézne centrum. Aj týmto článkom vás milí farníci chceme motivovať k aktívnej podpore tohto diela.

Nielen financie ale aj vaše modlitby sú potrebné ak chceme aby naša diecéza, náš biskup, ale v neposlednom rade aj naše rodiny, mládež našli v tomto centre svoj “druhý domov”.

Diecézne centrum:


Prezentácia Diecézneho centra

Files-Powerpoint
Diecézne centrum – prezentácia

Možnosti prispieť:

V nedeľu  14.marca v každom kostole Žilinskej diecézy prispením do zbierky na Diecézne centrum.

Ale priamo na Číslo účtu:

Názov účtu: *Žilinská diecéza*
Číslo účtu: *2625865679/1100*
IBAN SK97 1100 0000 0026 2586 5679
BIC (SWIFT) TATRSKBX

Ak vás tieto obrázky, prezentácia a informácie zaujali odporúčame  Vám navštíviť aj stránku Žilinskej diecézy na ktorej je špeciálna sekcia Diecézneho centra

Feb 172010
 

Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc. Na začiatku Pôstneho obdobia nás Cirkev vyzýva na pokánie práve slovami Ježiša Krista:

„Kajajte sa a verte evanjeliu,“

Uveriť evanjeliu znamená vlastne prijať nebeské kráľovstvo. Pokánie je podmienkou toho, aby sme sa stali schopnými prijať Boha.

Čo máme robiť my? Pokánie začína tým, že uznávame svoju hriešnosť. To je prvý krok. Podobnú otázku sa pýtal aj sv. Lev Veľký a jeho odpoveď:

„Čo má teda, milovaní, robiť kresťan v každom čase, to treba teraz konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nie len striedmosťou v jedle, ale predovšetkým, že sa zbavujeme nerestí.“

Veriacim sa odporúča:

  1. Živšia a bohatšia účasť na liturgii Pôstneho obdobia a na kajúcich sláveniach.
  2. Prijať sviatosť zmierenia, aby sa s čistým srdcom mohli zúčastniť na veľkonočných tajomstvách.
  3. Účasť na pobožnostiach (napr. Krížová cesta), aby sa tak myseľ veriacich ľahšie priviedla k sláveniu Kristovho veľkonočného tajomstva.

ODPUSTKY

  • Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť. Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti nášho Pána Ježiša aspoň nejaký čas, napríklad štvrť hodiny.
  • Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu (viď nižšie), môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

    Modlitba k Ukrižovanému

    Dobrý a preláskavý Ježišu, pred tvojou tvárou padám na kolená
    a s celou vrúcnosťou duše ťa prosím a žiadam:
    Dobrotivo do môjho srdca vtlač city živej viery, nádeje a lásky,
    ako aj opravdivú ľútosť nad mojimi hriechmi,
    a pevné odhodlanie ich napraviť.

    Dobrý Ježišu, s veľkým dojatím a s bolesťou duše
    uvažujem a rozjímam o tvojich piatich ranách.
    Mám pred očami, čo o tebe do tvojich úst vložil prorok Dávid:
    „Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti“
    (Ž 22, 17).

Milovaný brata a sestry, prežime tento pôst v skutočnej obnove našich sŕdc a tak ho otvorme pre lásku k Ježišovi a našim bratom a sestrám.

Feb 112010
 

Milí mladí priatelia, registrácia je už úspešne spustená tak sa čím skôr prihláste.



Kvetný víkend je celo-diecézna akcia pre mladých, pri ktorej sa môžu stretnúť s mladými rovnakého duch. presvedčenia, vypočuť si zaujímavé prednášky, zúčastniť sa hier, spoznať nových priateľov. viac info o KV 2010

kvetná nedeľa 2009takto sme minulý rok spolu prvýkrát prežili Kvetnú nedeľu.


prihlás sa na KV 2010

Jan 252010
 

Posledná nedeľa v januári bude každoročne Nedeľou Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU). Rozhodla o tom Konferencia  biskupov Slovenska na svojom 64. plenárnom zasadnutí v dňoch 28. a 29.  októbra 2009 na Donovaloch. V nedeľu 24. januára sme si, ako všetci veriaci, vo všetkých  kostoloch na Slovensku vypočuli pastiersky list biskupov o KU. V nasledujúcu nedeľu (31. januára) budeme môcť prispieť na činnosť a ďalší rozvoj  univerzity v celoslovenskej zbierke.  Od tohto roku, v ktorom KU oslavuje 10. výročie svojho vzniku, je zároveň možné vo  farnostiach zakladať Kluby priateľov KU. Napomôcť majú združovaniu  priateľov a priaznivcov KU, ktorí cítia spoluzodpovednosť za jej  existenciu, fungovanie a akýmkoľvek spôsobom sa angažujú v podpore  rozvoja univerzity.

Bratia a sestry.

Myslím, že škola – správna škola, je to najdôležitejšie, pre naše deti a mládež. Ako napísal o. biskup vo svojom liste, cirkevná škola nie je zázrak, je to prostriedok. V poslednú januárovú nedeľu máme možnosť podporiť našu Katolícku univerzitu. Možno to je príležitosť pomôcť nie len finančne, ale aj modlitbou, ktorá je ešte dôležitejšia. Tiež netreba zabúdať na cirkevné materské, základné a stredné školy, ako i na  [edit Kňazský seminár v Nitre ] Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre. Všetky tieto inštitúcie formujú osobnosti mladých a aj Pán Ježiš veľa hovoril o príklade detí – tento príklad im môžeme vštepovať v prvom rade v našich rodinách a tam kde trávia aj podstatnú časť dňa a to v škole.

Preto ak môžeme myslime aj na cirkevné školy nie len v našej diecéze, ale i na celom Slovensku.



kliknutím na ikonu vľavo si môžete stiahnuť
informačný plagát o nedeli KU

Jan 202010
 

18. – 25.1.2010

„Vy ste toho svedkami” (Lk 24, 48)

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam (cirk. kalendár sa neskôr zmenil).

Úvod do témy na rok 2010

V priebehu minulého storočia nadobúdalo zmierenie medzi kresťanmi rozličné formy. Spirituálny ekumenizmus poukázal na to, aká je modlitba dôležitá pre kresťanskú jednotu. Do teologického výskumu sa vložila značná energia, čo viedlo k veľkému množstvu doktrinálnych dohôd. Praktická spolupráca medzi cirkvami v sociálnej oblasti dala zrod plodným podnetom. Popri týchto hlavných úspechoch mala otázka misií veľmi konkrétne postavenie. Svetová misijná konferencia v Edinburghu sa všeobecne považuje za akýsi začiatok moderného ekumenického hnutia.

Bratia a sestry, aj my „sme jeho svedkovia“ aj náš život, alebo naša modlitba by mala svedčiť o túžbe po jednote svätej Cirkvi. Skúsme teda na to pamätať aj v našich modlitbách  špeciálne v tomto týždni, prosme aby „bol jeden pastier a jeden ovčinec.“