Feb 142012
 

sv. Cyril a sv. Metod Otec biskup Mons. Tomáš Galis vyhlásil Rok svätých Cyrila a Metoda, patrónov našej diecézy, ktorý bude trvať od 14.2.2012 do 5.7.2013. Počas tohto roka bude Otec biskup putovať po diecéze, aby priblížil význam sv. Cyrila a sv. Metoda aj pre dnešnú dobu.
Modlime sa spolu so sv. Cyrilom: „Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje, vyviedol si z nebytia k bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.
Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“
(Zo slovienskeho Života Konštantína)

Naši svätí apoštoli, Cyril a Metod, vy ste našich predkov vyviedli z tmy pohanských bludov, na svetlo pravej Kristovej viery a teraz sa s nimi radujete vo večnosti. Srdečne sa tešíme sláve, ktorou Pán odmenil vašu neúnavnú horlivosť. V poníženosti ďakujeme nebeskému Otcovi za nebeský dar kresťanstva, ktorý nám skrze vás udelil. Prihovárajte sa u Boha za nás nehodných potomkov, aby nás posilnil v tejto kresťansko-katolíckej viere, ktorú ste vy hlásali našim predkom, a tých bratov, ktorí sa neverne odtrhli od Cirkvi, milostivo naspäť priviedol do jej materinského lona.

Svätí Cyril a Metod, orodujte za nás.

Aug 042011
 

Svätý Otec Benedikt XVI. prijal zrieknutie sa pastierskeho vedenia Spišskej diecézy, ktoré mu predložil Mons. František Tondra podľa normy kán. 401 §1 Kódexu kánonického práva, a menoval nového spišského biskupa, ktorým sa stal Mons. Štefan Sečka, doterajší pomocný biskup diecézy.

Mons. Štefan Sečka sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a ukončil ju v roku 1968. Po maturite v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi, pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.

6. júna 1976 bol v Bratislave vysvätený Mons. Júliusom Gabrišom za kňaza Spišskej diecézy. Po kňazskej vysviacke v rokoch 1976-1978 absolvoval základnú vojenskú službu. V októbri 1978 nastúpil za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplánom v Dolnom Kubíne. 1. marca 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Od roku 1980 pracoval v diecéznej Katechetickej komisii na príprave Katechizmu pre základné školy.

1. mája 1990 bol menovaný za vicerektora – ekonóma obnoveného Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde pôsobil až do roku 2002. Pracoval v Presbyterskej rade a Kolégiu konzultorov, v Diecéznej i Slovenskej liturgickej komisii. Okrem služby ekonóma Kňazského seminára prednášal pedagogiku a katechetiku. V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil titul Monsignor.

V rokoch 1995 – 1997 pokračoval v postgraduálnych štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline (PL), kde dosiahol licenciát teológie (ThLic). V rokoch 1997 – 2000 pokračoval v doktorandskom štúdiu, ktoré zavŕšil doktorátom teológie (ThDr.), a PhD, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Téma dizertačnej práce bola Starostlivosť Cirkvi o mládež – výchova k zrelej viere. (Náboženská skúsenosť stredoškolskej mládeže.)

V roku 2001 bol Mons. Sečka menovaný za garanta pre Pedagogiku a Katechetiku v Programe vzdelávania kňazov Spišskej diecézy.

Svätý Otec Ján Pavol II. menoval 28. júna 2002 Mons. Štefana Sečku za spišského pomocného biskupa s titulom cirkvi Sita. 27. júla 2002 bol konsekrovaný za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Hlavným konsekrátorom bol diecézny biskup Mons. František Tondra, spolukonsekrátormi boli: Mons. Józef Henryk Nowacki, apoštolský nuncius v SR, a Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
1.augusta 2002 bol menovaný za generálneho vikára.
V novembri 2002 bol KBS ustanovený za prezidenta Slovenskej katolíckej charity.
V roku 2003 bol menovaný KBS za predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v Slovenskej katolíckej charite, ako aj v Komisii pre klérus – Subkomisii pre permanentnú formáciu.
Od roku 2003 je odborným asistentom na Katedre katechetiky a pedagogiky na Katolíckej univerzite, Teologickej fakulte, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí.

4. augusta 2011 bol Svätým Otcom Benediktom XVI. vymenovaný za spišského diecézneho biskupa.

Jeho biskupským heslom je “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí)

Prevzaté z tkkbs.sk

FOTO

AUDIO

Aug 042011
 

Mons. Rudolf BalážSlovensko (3. augusta, RV) – Banská Bystrica, predovšetkým tamojší farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie a jeho okolie, sa dnes stalo miestom stretnutia obrovského množstva ľudí, medzi ktorými nechýbali najvýznamnejší predstavitelia náboženského, politického a spoločenského života našej krajiny, ako aj veriaci zo všetkých končín Slovenska. Všetci sa prišli rozlúčiť so vzácnym človekom, biskupom Banskobystrickej diecézy Mons. Rudolfom Balážom, ktorý zomrel v stredu, 27. júla, zaopatrený sviatosťami, vo svojej rezidencii. Pohrebná svätá omša sa začala dnes predpoludním o 10:00 hodine a jej hlavným celebrantom bol predseda KBS, Mons. Stanislav Zvolenský. Svoju homíliu začal slovami z Lukášovho evanjelia: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12, 44), takými výstižnými aj pre náhly a nečakaný odchod do večnosti Mons. Baláža, vo veku sedemdesiatich rokov:

„Keď najbližší spolupracovníci otca biskupa Rudolfa vstúpili do jeho bytu, našli na pracovnom stole knihu o príprave na večnosť a rozpracovaný príhovor o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej, lebo mal sláviť svätú omšu 30. júla v Krivej. Otec biskup Rudolf sa snažil byť ten blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde bdieť a očakávať jeho príchod (porov. Lk 12, 37). Posledné veci, ktorých sa dotkol pred skončením svojho života, sú pre nás tichým svedectvom, v ktorom sa nám z Božej ruky ponúka dobré posolstvo o tom, ako sa on pripravoval na stretnutie s Pánom.“

Mons. Zvolenský vo svojej homílii všetkým pripomenul dôležité medzníky zo života Mons. Baláža, všetko, čo utvoril svojou službou človeka, kňaza a biskupa. Ako uviedol, dnes môžeme povedať, že jeho činnosť, modlitba, duchovné stretnutia s Pánom a stretnutia s ľuďmi znamenali, že sa všetkými silami usiloval láskavo starať o svojich bratov a sestry, a tak sa pripravovať na konečné stretnutie s Bohom. Jedným z prvých pastoračných projektov zosnulého biskupa bolo obnovenie diecézneho kňazského seminára; počas 21 rokov svojej služby vysvätil okolo 200 nových kňazov; obnovil základné a stredné cirkevné školy v diecéze; bol zakladateľom prvého slovenského katolíckeho Rádia Lumen; stál za usporiadaním diecéznej synody, ktorú v septembri 2003 otvoril osobne blahoslavený pápež Ján Pavol II.; založil Diecézne pastoračné centrum v Banskej Bystrici; podporoval prítomnosť a pôsobenie mužských a ženských reholí na území diecézy; a vykonal množstvo ďalších prospešných vecí pre rozvoj života Katolíckej cirkvi na pôde, ktorá mu bola zverená.

„Na začiatku svojej biskupskej služby si zvolil heslo: Pravda vás vyslobodí (porov. Jn 8,32). Sú to slová Pána Ježiša, ktoré povedal, keď otvorene hovoril, že prišiel od Boha, že prináša pravdivé posolstvo (porov. Jn 8,26). A že opakom slobody je hriech. Vtedy povedal: Každý, kto pácha hriech, je otrok (Jn 8,34) a pridal: Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní (Jn 8,36). Aj my teraz si želáme, prosíme a dúfame, že pre otca biskupa Rudolfa nastáva opravdivé vyslobodenie v Pravde, ktorým je milosrdné prijatie do Božej náruče, aby sa naplnili slová: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky“ (Ž 89,2).

V závere svätej omše odzneli svedectvá a slová úcty zo strany predstaviteľov cirkevného, politického a spoločenského života, z ktorých bolo cítiť, že Mons. Baláža vnímali ako zásadového, no chápavého a láskavého človeka. Telo zosnulého bolo o 16:00 uložené do hrobu na cintoríne v jeho rodisku v Nevoľnom.

Prevzaté z tkkbs.sk

K správe sú pridané aj fotografie

Aug 042011
 

V rámci prípravy na slávenie 1150. výročia príchodu svätých vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré budeme sláviť v roku 2013, putuje relikvia sv. Cyrila po diecézach Slovenska.

V nedeľu, 31. júla 2011 večer, prevzal ostatky svätého Konštantína – Cyrila žilinský biskup Tomáš Galis, ktoré do Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline priniesol trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Relikviár do katedrály vniesli dekani v slávnostnej procesii a uložili pred hlavný oltár. Po sv. omši s homíliou arcibiskupa Bezáka nasledovali spievané litánie ku svätým patrónom diecézy Cyrilovi a Metodovi. Ostatky vzácneho hosťa si veriaci v katedrále mohli uctiť v pondelok po celý deň a v utorok ich vyprevadili na púť po farnostiach žilinského dekanátu.

Relikvia sv. Cyrila pobudne v Žilinskej diecéze do konca septembra, kedy sa s ňou rozlúčime pri slávení sv. omše v najväčšom chráme zasvätenom sv. Cyrilovi a Metodovi na Slovensku v Terchovej.

Prevzaté z tkkbs.sk

Feb 032011
 

Apoštolský nuncius na návšteve v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch

V sobotu 29.januára sa konala v personálnej farnosti sv. Jána Bosca vo väznici pre mladistvých odpustová slávnosť. Sv. omšu celebroval apoštolský nuncius J.E. Mons. Mario Giordana a koncelebrovali ordinár OS a OZ SR J.E. Mons. František Rábek, väzenský kaplán ústavu –          Juraj Malý SDB, provinciál Saleziánov don Bosca – don Karol Maník SDB, väzenský vikár – Mons. Bartolomej Juhás SDB, spolu s kňazmi ordinariátu i martinského dekanátu. Po svätej omši nasledovala divadelná hra „Bartolomej,“ ktorú nacvičili mladiství odsúdení pod vedením väzenského kaplána za pomoci pedagógov ústavu a dobrovoľníka Katolíckej väzenskej dobrovoľnej služby Michala Mesjara. Nasledovali príhovory vzácnych hostí – generálneho riaditeľa ZVJS Mgr. Róberta Mudrončeka, riaditeľa TV Lux Ing. Dáriusa Antona Hatoka, ktorý v rámci projektu „Svetlo do každej cely… svetlo pre každú uväznenú dušu“ odovzdali vedeniu ústavu satelitný prijímač, riaditeľky ústavu PaedDr. Jarmily Čavarovej ako i apoštolského nuncia a ordinára OS a OZ SR.

Pre odsúdených to bol určite veľký deň, kedy mali možnosť prezentovať svoje úsilie a námahu pri nácvikoch divadla  a ukázať, že aj v nich je veľa dobra, ktoré mohli objaviť aj vďaka duchovnej službe vo väzniciach. Je to tiež pre nich možnosť, ako pokračovať  na ceste dobra a lásky s Bohom a vrátiť sa na slobodu nie len do rodinného spoločenstva, ale i do spoločenstva Cirkvi.




TKKBS: http://www.tkkbs.sk/
foto: http://foto.tkkbs.sk/

Jan 182011
 
“Našli sme útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej” (Hebr 6, 18).

Aká je to nádej? Je to nádej, že jedného dňa sa budeme radovať z večného života v nebi zjednotení s Bohom a všetkými veriacimi. Túto jednotu môžeme zažiť vždy, keď sa stretávame na svätej omši, no je veľmi smutné, že kresťania prežili bolestné rozdelenia počas dejín Cirkvi. Dokonca aj dnes je Kristovo telo veľmi rozdelené.

Práve preto sa mnohé kresťanské cirkvi dohodli, že 18. – 25. január je Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov. Tento rok sa cirkvi rozhodli, že témou modlitieb a úvah bude jednota, ktorú prežívala Cirkev hneď po zoslaní Ducha Svätého: “Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách” (Sk 2, 42). A tak, keď začíname tento týždeň, rozmýšľajme, čo môžeme urobiť preto, aby sme sa modlili za hlbšiu jednotu medzi veriacimi.

Učenie apoštolov. Je vzácne vedieť, v čo a prečo veríme, pretože to prehlbuje našu vieru. Ak sa učíme, čo vyučuje Cirkev, môže nám to pomôcť pochopiť, čo Ježiš pre nás urobil a čo chce, aby sme urobili my pre neho. Rovnako nám to ukazuje, že toho, čo máme spoločné s ostatnými kresťanmi, je omnoho viac ako toho, čo nás rozdeľuje.

Bratské spoločenstvo. Je na tvojom pracovisku alebo medzi tvojimi susedmi niekto, s kým by si sa mohol stretnúť a zdieľať svoju vieru? Naša láska k Pánovi nás môže priviesť k ľuďom s tou istou láskou a ponúknuť nám príležitosti, aby sme sa mohli navzájom podporovať v Kristovi.

Lámanie chleba a modlitby. Aj keď nám rozdiely, ktoré medzi nami sú, môžu brániť, aby sme neboli spolu, môžeme “lámať chlieb” rôznymi spôsobmi. Môžeme spolu všetci pracovať na spoločných úlohách, napríklad služba chudobným alebo ochrana nenarodených. Rovnako sa môžeme modliť s ľuďmi inej denominácie – či už spontánne alebo v organizovanej modlitbovej službe. Modlitba s ostatnými kresťanmi je mocným spôsobom, aby sme obrábali novú pôdu a zmenili spôsob, akým sa na seba – a na iných z ostatných cirkví – pozeráme.

Tento týždeň je zvláštny čas, keď sa môžeme modliť za jednotu kresťanov. Ale to je iba začiatok. Môžeme sa stať prorokmi počas celého roka v očakávaní dňa, keď budeme všetci zjednotení v Ježišovi, našom spoločnom Pánovi a Spasiteľovi.

Pane Ježišu, všetka naša nádej je v tebe. Obmäkči naše srdcia a uzdrav naše zranenia, aby sme sa stali jedno so všetkými, ktorí ťa nasledujú.

Prevzaté z cssr.sk/slovo/

Dec 262010
 

Pastiersky list žilinského biskupa na sviatok Svätej rodiny:

Drahí bratia a sestry, slávime sviatok Svätej rodiny. Podľa dnešného úryvku z evanjelia svätého Matúša nemôžeme povedať, že romanticko-nábožne hľadíme na Ježiša, Máriu a Jozefa a na pastierov, ktorí sa prví klaňajú tajomstvu Boha. Dnešný úryvok hovorí nie o tých, ktorí chcú zmárniť život tohto dieťaťa, ale o tých, ktorí ho chránia, a preto sa vystavujú rôznym ťažkostiam a nebezpečenstvám, dokonca vyhnanstvu. Ukazuje postoje tých, ktorí cítia svoju povinnosť chrániť život pred každým nebezpečenstvom. Do popredia vystupuje postava otca, muža starostlivého a spravodlivého, Jozefa, manžela Márie. Anjel mu vo sne vyslovuje Slovo, ktoré ho skrze Boží sen „prebúdza“ k životu. Jozef neodpovedá na Slovo slovami, ale konkrétnymi skutkami. Je plný činnosti, zodpovednosti a poslušnosti: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď… On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel… (Mt 2,13-15.19-23).
Vstať, vziať dieťa i jeho matku a ísť… – zaznieva v rôznych obmenách až štyrikrát v dnešnom úryvku. Tieto slová sú ako prvý refrén, ktorý udáva rytmus Jozefovmu životu. Druhým refrénom je: „zjavil sa mu vo sne Pánov anjel“ (Mt 2, 13.19. a 22).

Sen je nielen to, s čím pracuje naše podvedomie v čase spánku, ale slovom „sen“ označujeme aj tie najhlbšie túžby, ktoré človek nosí v srdci. A keďže „Jozef bol človek spravodlivý“ (Lk 1,19), jeho sny – túžby jeho srdca – sú totožné s Božími snami, teda s Božími túžbami a plánmi pre človeka. Najhlbšou túžbou každej ľudskej bytosti, snom, ktorý je ako základný software vpísaný do srdca každého človeka je „kráčať po cestách Pánových“ (porov. Ž 18,22, Ž 128,1). Žiaľ, tento sen je často prehlušený inými „snami“, a tak sa človek s námahou pokúša „kráčať vo tmách“ (porov. Iz 9,1), alebo už vôbec nevládze „vstať a ísť“. Podobne ako ochrnutý, ktorého priniesli k Ježišovi na nosidlách (porov. Mt 9,1-8). Aj jemu Ježiš povedal: „Vstaň, vezmi… choď…“ – podobné slová, aké počul Jozef. On na Boží pokyn vstáva. Poslušnosťou Božím výzvam sa však nestáva bezmocnou figúrkou. Naopak. Boh chce, aby človek chodil vzpriamený. Chce s ním viesť dialóg z tváre do tváre. Veď ho predsa stvoril na svoj “obraz a podobu” (porov. Gn 1,27). Jozef poslúcha Božie výzvy a zároveň slobodne uvažuje, sleduje dianie okolo seba, cíti, uvažuje, rozhoduje sa a koná: „dopočul sa, že v Judei kraľuje Archelaus“ a „bál sa ta ísť“.

Evanjelista Matúš posúva osobnosť Jozefa do stredu svojho rozprávania o Ježišovom detstve. Benedikt XVI. píše, že Jozef bol ten, kto „počúval“ Boha, kto mal vnútornú citlivosť pre tajomnú Božiu reč a vôľu, kto dokázal počúvať hlas zvnútra a zhora. Bol mužom, ktorý dokázal povedať „áno“ neočakávanému poslaniu, ktoré mu zoslal Boh. Nezostal zakliesnený vo svojej vlastnej predstave o živote, ktorá mu bola vytrhnutá z rúk, nenechal sa znechutiť vlastnou zatrpknutosťou, ale v slobode a ochote povstal, aby sa dal do služby novej skutočnosti, ktorá k nemu prišla. A tak sa stal otvoreným, zrelým a veľkým. Tým, že prijíma seba a prijíma Boha tak, ako to on od neho chce, sám sa stáva naplneným. Za hranicami vlastných plánov nadobúda jeho život skutočný, väčší zmysel, ktorý je mu určený.

Nepripravenosť manželov a rodičov počúvať Boha a poslúchať ho, nesie so sebou následky, že človek bez Boha prestáva chápať sám seba a svoje poslanie pre lásku a odovzdávanie života. Otcovia pracujú a prinášajú obete aj niekoľkotýždňových odlúčení od svojich manželiek a detí len aby materiálne zabezpečili svojich najbližších. Väčšina z nich však nevníma, že by mali svojim deťom venovať svoju duchovnú a citovú starostlivosť a vyjadriť im svoju lásku aj fyzicky a citovo. Nadväzovať duchovné a citové spojenie je pre nich zvlášť ťažké možno aj z toho dôvodu, že oni sami so svojimi otcami takéto spojenie nikdy nezažili. Spoločne strávený čas otca s deťmi, zvlášť otca so synom, vytvára priestor na budovanie vzťahu a dôvery. Jeho nedostatok pred obdobím dospievania je priamoúmerný nasledujúcim kritickým obdobiam v živote dospievajúcich. Ak svojim deťom otec venuje dostatočný čas, ukazuje im, ako o nich zmýšľa Boh, ten najlepší otec. Táto úloha otca je nezastupiteľná a nikto ho v nej nemôže nahradiť. Oveľa intenzívnejšie ako kedysi platí zásada, že hodnoty nemožno odovzdávať nanútením, ale svedectvom. Mnohí otcovia majú ťažkosti s prejavovaním svojich citov. Prekonanie tejto mužskej neprístupnosti alebo strachu predpokladá pokoru. Citový kontakt s dieťaťom vyžaduje síce od otca určitú pohotovosť, no jeho úsilie vždy prináša plody väčšej vnútornej slobody, v ktorej sa rodič aj dieťa otvára pre novú dimenziu vzťahu.

Pekným vyjadrením týchto slov je úryvok z románového bestselleru Chatrč od Williama Younga: „… Mack bol zrazu malým chlapcom, ktorý chce svojho ocka, a po prvý raz sa nebál. Bežal, nestaral sa o nič, len o objekt svojho srdca, a našiel ho. Otec bol na kolenách zaplavený svetlom, a do rúk, ktoré mu zakrývali tvár, stekali slzy ako vodopád drahokamov. „Ocko!“ vykríkol Mack a klesol k mužovi, ktorý nebol schopný na syna ani len pozrieť. V zavýjaní vetra a plameňov vzal Mack otcovu tvár do oboch rúk a prinútil ho, aby mu pozrel do očí. . Dostal zo seba slová, ktoré túžil povedať už dlhé roky: „Ocko, je mi to tak ľúto! Ľúbim ťa, ocko!“ Svetlo jeho slov zmenilo temnotu otcových farieb na krvavočervenú. Obaja si vzlykajúc hovorili slová priznania a odpustenia, a láska, presahujúca oboch, ich uzdravovala. Napokon obaja spoločne vstali, otec držal syna tak, ako to nevedel urobiť nikdy predtým. Vtedy si Mack uvedomil zvuky piesne, ktorá prenikala na posvätné miesto, kde stál so svojím otcom, a oboch ich obmývala. Držali sa v objatí, neschopní hovoriť cez slzy počúvali pieseň zmierenia, ktorá rozžiarila nočnú oblohu.“

Jezuitský kňaz, profesor a duchovný spisovateľ Jozef Augustyn, o otcovstve okrem iného napísal, že láska je základné a prirodzené povolanie každého človeka. Božie otcovstvo sa odráža v každom ľudskom srdci. Aby bol muž dobrým otcom, musí v sebe najskôr objaviť Božie otcovstvo, otvoriť sa preň a učiť sa o ňom v tichu rozjímať. Božie Otcovstvo je totiž zdrojom ľudského otcovstva. Objaviť obraz Boha Otca je pre muža tým najdôležitejším, na čom môže budovať vedomé, zodpovedné a zrelé povolanie k manželskej i rodičovskej láske.

„Vezmi dieťa i jeho matku“ – tu je ukryté tajomstvo nielen otcovstva, ale plnosti ľudskej dôstojnosti. Vziať Dieťa, ktoré je „Synom Najvyššieho“, a stať sa jeho „bratom, sestrou i matkou“ (porov. Mt 12,50). „Vziať k sebe jeho matku“, tak ako to urobil učeník, ktorého Pán miloval (porov. Jn 19,26-27), lebo ona vie najlepšie poradiť, ako „urobiť všetko, čo Pán povie“ (porov. Jn 2,5).

Človeku, ktorý splní prvé dve výzvy: „vstaň“ a „vezmi dieťa a jeho matku“, už nezáleží na tom, akým spôsobom a ktorým smerom sa pohybuje, či kedy sa vydáva na cestu, za ranného úsvitu, za noci, či na pravé poludnie, pretože vie, že chodí „po Pánových cestách“ a jeho putovanie má vždy zmysel i cieľ.

Modlím sa v dnešný deň predovšetkým za vás, milí otcovia, za vaše vzácne poslanie i za vaše rodiny. Všetkým vám zo srdca žehnám a prajem milostiplné vianočné sviatky a požehnaný nový rok.

Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup